Životopis
Narodil sa 20.mája 1799 v Tours, v rodine zbohatlíka sedliackeho pôvodu. Právo študoval
v Paríži a po jeho ukončení pracoval v notárskej kancelárii, kde mal možnosť stretať sa s prak-
tikami meštianskej spoločnosti, najmä v majetkových otázkach. K vážnej umeleckej tvorbe sa
dostáva až po roku 1830. Neustále prenasledovaný veriteľmi a úžerníkmi sa sťahoval z miesta na miesto. Roku 1850 sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou, ale manželstvo tr-
valo len veľmi krátko, pretože prepracovaný a uštvaný spisovateľ zomrel čoskoro po sobáši,
18.augusta 1850.
Napísal romány Šagrénová koža, Louis Lambert, Eugénia Grandetová a románový cyklus
Ľudská komédia.Posledný z menovaných tvorí 97 románov a poviedok.Skladá sa z troch častí:
Štúdie mravov, Filozofické štúdie a Analytické štúdie.Základné diela Ľudskej komédie sú ro-
mány Stratené ilúzie, Lesk a bieda kurtizán a román Otec Goriot.

Otec Goriot
Obsah
Románom Otec Goriot vrcholí Balzacova tvorba 40-tych rokov. Balzac opustil fantastické,
vymyslené deje a vracia sa k reálnemu životu. Kritizuje sociálne nedostatky a protiklady.
V úvode románu nás autor oboznamuje s chudobným, špinavým penziónom pani Vauquero-
vej, kde obyvatelia jednotlivých poschodí predstavujú sociálne vrstvy nájomníkov. V penzióne
sa odohráva príbeh nešťastného otca, ktorý pretavil všetky svoje city do lásky ku svojim dvom
dcéram Anastasie a Delphine. Na začiatku románu vystupuje otec Goriot ako zámožný občan
-mešťan. Býva v pekne zariadenej izbe, je bohatý, vážia si ho. Postupne však strieda pos-
chodia, až končí ako najchudobnejší obyvateľ penziónu.
Bohatstvo otca Goriota vyrástlo z biedy a sĺz chudobných. Za revolúcie sa dal zvoliť náčel-
níkom štvrte, aby mohol lepšie brániť svoje obchodné záujmy. Potom včas vystihol blížiacu sa núdzu a zavčasu skúpil obilie a cestoviny, aby ich potom predal za desaťnásobnú cenu. Tento starý obchodník s cestovinami, manžel sedliackej dcéry, ktorú zbožňoval, vedel prelomiť spoločenské priehrady, vedel dobyť nedostupné svety.
Zámožného otca Goriota privedú na mizinu jeho dve dcéry. Z vážnosti ich vydal. Anastasie
sa vydala za šľachtica, grófa de Restaud, druhá, Delphine si vzala bohatého bankára, pána
de Nucigen. Boli to manželstvá uzavreté zo ziskuchtivosti a v oboch prípadoch sa končia neverou. Goriot nepokarhá dcéry za ich konanie, ale všetku vinu zvaľuje na zaťov. Ľudia pre
neho neexistujú s výnimkou Rastignaca.