Honoré de Balzac Otec Goriot

Životopis
Narodil sa 20.mája 1799 v Tours, v rodine zbohatlíka sedliackeho pôvodu. Právo študoval
v Paríži a po jeho ukončení pracoval v notárskej kancelárii, kde mal možnosť stretať sa s prak-
tikami meštianskej spoločnosti, najmä v majetkových otázkach. K vážnej umeleckej tvorbe sa
dostáva až po roku 1830. Neustále prenasledovaný veriteľmi a úžerníkmi sa sťahoval z miesta na miesto. Roku 1850 sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou, ale manželstvo tr-
valo len veľmi krátko, pretože prepracovaný a uštvaný spisovateľ zomrel čoskoro po sobáši,
18.augusta 1850.
Napísal romány Šagrénová koža, Louis Lambert, Eugénia Grandetová a románový cyklus
Ľudská komédia.Posledný z menovaných tvorí 97 románov a poviedok.Skladá sa z troch častí:
Štúdie mravov, Filozofické štúdie a Analytické štúdie.Základné diela Ľudskej komédie sú ro-
mány Stratené ilúzie, Lesk a bieda kurtizán a román Otec Goriot.

Otec Goriot
Obsah
Románom Otec Goriot vrcholí Balzacova tvorba 40-tych rokov. Balzac opustil fantastické,
vymyslené deje a vracia sa k reálnemu životu. Kritizuje sociálne nedostatky a protiklady.
V úvode románu nás autor oboznamuje s chudobným, špinavým penziónom pani Vauquero-
vej, kde obyvatelia jednotlivých poschodí predstavujú sociálne vrstvy nájomníkov. V penzióne
sa odohráva príbeh nešťastného otca, ktorý pretavil všetky svoje city do lásky ku svojim dvom
dcéram Anastasie a Delphine. Na začiatku románu vystupuje otec Goriot ako zámožný občan
-mešťan. Býva v pekne zariadenej izbe, je bohatý, vážia si ho. Postupne však strieda pos-
chodia, až končí ako najchudobnejší obyvateľ penziónu.
Bohatstvo otca Goriota vyrástlo z biedy a sĺz chudobných. Za revolúcie sa dal zvoliť náčel-
níkom štvrte, aby mohol lepšie brániť svoje obchodné záujmy. Potom včas vystihol blížiacu sa núdzu a zavčasu skúpil obilie a cestoviny, aby ich potom predal za desaťnásobnú cenu. Tento starý obchodník s cestovinami, manžel sedliackej dcéry, ktorú zbožňoval, vedel prelomiť spoločenské priehrady, vedel dobyť nedostupné svety.
Zámožného otca Goriota privedú na mizinu jeho dve dcéry. Z vážnosti ich vydal. Anastasie
sa vydala za šľachtica, grófa de Restaud, druhá, Delphine si vzala bohatého bankára, pána
de Nucigen. Boli to manželstvá uzavreté zo ziskuchtivosti a v oboch prípadoch sa končia neverou. Goriot nepokarhá dcéry za ich konanie, ale všetku vinu zvaľuje na zaťov. Ľudia pre
neho neexistujú s výnimkou Rastignaca.

Je to študent, ktorý zanechal v mestečku matku a dve
sestry. Jeho sesternica, pani de Beauséant ho uvádza do vyššej spoločnosti. Mladý Rastignac
si uvedomuje, že získať miesto v spoločnosti bankérov a maklérov môže iba bohatstvom a lás-
kou. Rastignac si získal dôveru pani de Restaud a de Nucigen. Dozvedel sa, že život bankára je skromnejší ako predpokladal. Otec Goriot sa necháva okrádať svojimi dvoma dcérami. Aby im zaistil miesto na výslní v najlepšej spoločnosti, postupne predáva svoj majetok. Otec Goriot si veľmi obľúbil mladého Rastignaca, pretože miloval jeho dcéru. Kvôli nej sa
vzdal štúdia, aby mohli spolu navštevovať herne, opery. Takýto ľahkomyseľný život sa nepoz-
dáva Vautrinovi. Tento bývalý trestanec vystupuje v penzióne ako obľúbený a zámožný občan. Je to človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote a ešte viac o svete intríg. Pozná zákony
kapitalistickej spoločnosti, ale nebojuje proti nej, snaží sa ju podrobiť. Ide chladnokrvne vpred,
neodradia ho ani zločiny. Navrhne Rastignacovi inú cestu k bohatstvu. Cestu cez zločin.
Rastignac sa mu ubráni aj vďaka svojej naivnosti a vidieckej ťažkopádnosti, ktorou pomalšie
chápe zlo a so strachom sa díva, ako až treba klesnúť, aby si človek zaistil miesto hore.
Posledné scény románu sa odohrávajú v paláci pani de Beauséant a v izbe otca Goriota.
Slávnostný ples u pani de Beauséant je po sklamaní v láske jej posledným plesom na rozlúčku
s parížskym svetom. Zatiaľ, ošetrovaný študentom-medikom, úbohý otec Goriot umiera.Sám
tvrdí, že už "desať rokov vie, že neprídu" ani k jeho smrteľnej posteli.Otec Goriot nestratil múdrosť, ale niet už preňho inej cesty. Má už len jednu šancu, že dojme dcéry svojou obeta-
vosťou, že v nich vzbudí ľútosť, keď nebude šetriť nič, ani vlastnú dôstojnosť. Bieda ho poni-
žuje, no nepokladá ju za nešťastie, kým verí, že ho obe milujú. Len študent Rastignac poznáva,
že sa za svojho otca hanbia. Až teraz pochopil, na akom svahu sa nachádzajú.
Umieranie otca Goriota vrhá tragický tieň aj na ples, na ktorom sa nachádzajú aj obe jeho dcé-
ry. Nasie ani Delphine neprídu. Nie však preto, že by otcom pohŕdali. Jednoducho im to nevy-
hovuje, množstvo malých príčin sa im stavia do cesty, až obe prídu neskoro. Otec im už je tak
spoločensky vzdialený, že jeho osud je málo dôležitý. On ich však neobviňuje. Takéto myšlien-
ky zamieta. Preklína ich, no hneď ruší kliatbu.

Jeho bezmezdná láska víťazí nad pochybnos-
ťami.
Napokon sa rozhodne i Rastignac,keď v záverečnej scéne na cintoríne Pére-Zachaise, kde
práve uložili Goriota, hrozí skazenému Parížu:"A teraz uvidíme, kto z koho!" Rastignac ne-
pôjde Vautrinovou cestou. Otvorený zločin sa mu hnusí. Pôjde skôr cestou zaliečania, vtierania
a pomocou žien. Dotiahne to ďaleko.
Autor nestojí na strane buržoázie. Dielo je realistické-ukazuje nesprávnosť spoločnosti, ktorá
sa dopúšťa nespravodlivosti väčšinou na jednotlivcovi. Typickým príkladom je otec Goriot.


Hlavná myšlienka
Tragédia meštiaka Goriota je svedectvom o morálke spoločnosti, v ktorej moc peňazí naru-
šila najzákladnejšie ľudské vzťahy. Autor útočí na ľudské city, ktoré sú aj v tých najdôležitej-
ších situáciách tlmené vedomím, že len úspešní ľudia sú naozaj ľudia.Taký bol vo francúzskej
spoločnosti príkaz doby. Dielo je zároveň neľútostnou kritikou spoločenských pomerov i upevňujúceho sa kapitalizmu.

Hodnotenie postáv
otec Goriot-je to nezabudnuteľný typ obetavého otca, ktorý nachádza zmysel svojho života v
spoločenskom vzostupe svojich dcér v prepychovom živote vysokej parížskej spoločnosti.Bol
veľmi sporivý a zručný, vyznal sa skrátka vo všetkom. V románe otec Goriot analyzuje tragiku
ľudskej vášne, bezhraničnej otcovskej lásky, schopnej najväčšej obete pre svoje dcéry.Hoci
je stelesneným bezhraničnej lásky, predsa možno badať, že jeho charakter nie je celkom čistý,
pretože kladie dôraz na nízke ľudské ciele a hodnoty.
Delphine a Anastasie-dcéry otca Goriota-sú nakazené nízkou morálkou spoločnosti. Hoci
nie sú voči otcovi bezcitné, ich city prerastajú a utláčajú nepísané spoločenské zákony, ktoré
im bránia priznať sa k vlastnému otcovi
Eugéne de Rastignac-študent, ktorý je v jadre citlivý a dobrý, ale spoločenské pomery ho
zmenia natoľko, že si zvolí cestu postupu aj za cenu toho, že ľudsky klesne. Rastignac jediný
poznáva, že deti otca Goriota sa za neho hanbia a je mu až do smrti priateľom.
Vautrin-bývalý galejník, človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote a o svete intríg. Nemá vlastné ambície:jeho ctižiadostivosťou je dopomôcť k spoločenskému vzostupu mladí-
kom, ktorých si zvolil. No nie vždy to pre nich skončilo úspešne. Vautrin šiel cestou otvorené-
ho zločinu.
pani Vauquerová-majiteľka penziónu, vdova, ktorá je lakomá a bezcitná
gróf de Restaud-manžel Anastasie-človek povrchných citov, ktoré sú blízke, uhladené a
falošné ako spôsoby spoločnosti, v ktorej žil
pán de Nucigen-manžel Delphine - odráža sa v ňom bieda vysokej francúzskej spoločnosti

Ďalšie postavy
Maurice
Bianchon
Christophe
pani Couturová
Victorine
Clara
pán de Trailles
Mariot
pani de Beauséant.