Daroval Bežaňovým najkrajšiu habarku a opálku, ktoré sám vyrobil, vyhnal im sám husy z domu a zarobil si na vlnu, z ktorej si dal ušiť nohavice na svadbu. Za habarku a opálku si nič nezobral, čo začalo trápiť Bežanku. Zavolala si Zuzku, prehovorila jej do duše a doholi sa, že svadba s Jánom Dúbravovie bude skôr. Ohlášky Jána Dúbravovie so Zuzkou Bežanovie boli v dedine hlavnou témou po niekoľko týždňov. No Ondrášovi sa táto správa ako jedinému nedostala. Stále si myslel, že on bude ženíchom. Dedinský krajčír mu napokon ušil aj cifrovaný oblek na svadbu. V deň svadby ho ale totka zavre do kôlne a schová pred ním oblek. Ondráš sa napokon z kôlne pomocou sekery dostane, ale Zuzka a Ján Dúbravovie sú už po svadbe. Prichádza na svadobnú veselicu, kde je veľmi dobrá nálada. Ondráša ale neprijmú na tanec, z čoho je smutný a sám si ide sadnúť do šopy. Neskoro v noci začne horieť. Pri ohni jediného nájdu Ondráša, ktorého považujú za podpalača a keďže sa všetci boja, že by im aj iné budovy zapálil, poviažu ho. Neskôr sa o neho nezaujímajú. Zastaví sa pri ňom len Zuzka, ale keďže Ondráš celý čas blúzni, tak sa chce s ňou stále vziať a dozvie sa, že už je vydatá za Jána Dúbravovie. Ondráš to pochopí, ale myslí si, že na neho čakali a keď neprichádzal, dali poslať za Jánom. Zuzka sa pokúša vysvetliť mu, že na neho nečakali, no Ondráš ju nepočúval a myslel si svoje. Bežanka medzičasom ale zistí, že jej husy sú v horiacej maštali a chce ich zachrániť. No stodola mala už každú chvílu padnúť. Zuzka Ondráša odviaže a ten sa vrhne do stodoly za husami. No husy sa mu už zachrániť nepodarí a sám v stodole zhorí. Ľudia to považujú za trest boží podpaľačovi.