Chcel si tým dokázať, že všetko vychádza v súlade s jeho teóriou – že zločin si ospravedlní sám pred sebou a bude pokračovať v budovaní svojej šťastnej budúcnosti. Opak bol však pravdou, lebo nebol schopný viesť s Razuchimimom rozhovor „ako predtým“. Docielil iba to, že sa pohádali. Celá skúsenosť so stretnutím Razuchimima ho ešte viac rozrušila a zneistila.
Po príchode domov odpadol na svojej posteli a jeho choroba prepukla v plnej sile. Počas jeho blúznenia sa mu z mysle vynárali rozličné myšlienky, ktoré doteraz potláčal. Počas jeho choroby sa o neho staral Razumichin. Počas Raskoľnikovovej choroby bol veľkou oporou. Raskoľnikov sito neuvedomuje, ale je mu vďačný. Jeho vďak je však vyjavený nenávisťou. Takúto schizofréniu môžeme vidieť aj v iných častiach diela. Nenávidí ho za to, že mu pomáha. Jako dokáže pomáhať takému skazenému človeku? Takéto myšlienky museli Raskoľnikovovi víriť v hlave. Nenávidel aj svoju rodinu za to, že sa k nemu priznávajú.
Raskoľnikov sa porováva ku vši. Všami označoval ,,obyčajných“ ľudí. Tým sám seba degradoval na obyčajného. Ba povedal, že je ešte hnusnejšia voš ako úžerníčka, ktorú zabil. Myslel to tak, že on ako ,,obyčajný“ ešte na dôvažok zabíjal a opovážil sa byť ,,výnimočným“. To ho predurčovalo byť jednou z tých najhnusnejších vší.
Keď sa zotavil, priznal si, že niečo nie je v poriadku. Zrazu túžil skoncovať zo všetkým, nechcel žiť s tým skľučujúcim pocitom, čo ho ubíjal. ,,Nevedel a ani nemyslel na to, kam ide, vedel iba jedno: že so všetkým tým treba skoncovať ešte dnes…“13 Uvedomoval si, že jedinú šancu žiť vyrovnaným a harmonickým životom, no nevedel ako to má realizovať.
Tu sa dostávame k jadru ďalšieho vnútorného konfliktu, čo ovplyvnil Raskoľnikova. Je to neschopnosť prijať zodpovednosť za svoj čin. Raskoľnikov do poslednej chvíle odmieta, že sa previnil. On to chápe tak, že sa iba snažil realizovať svoju teóriu. Cez celý priebeh románu v sebe potláča pocity zodpovednosti za svoj čin. Občas sa síce naskytne situácia, keď je naplnený túžbou do života a chce nájsť riešenie svojich výčitiek pomocou ľuďom. Zrazu sa nasilu snaží stať dobrodincom, ktorý rieši problémy. Problém bol však v tom, že nemal vyriešený svoj vnútorný konflikt. Preto aj jeho pomoc druhým vyznieva neúprimne a je to len náplasť na jeho zlé svedomie. To je dôvod, prečo nie je jeho pomoc ostatným permanentná, ale sa strieda so stavmi, keď Raskoľnikov nemá rád prítomnosť druhých a ako naschvál im robí napriek (stretnutie so Zametovom a jeho provokácia).