Raškoľnikov je poverčivý a pochybovačný, čo sa výrazne prejavilo v dôležitých životných situáciách ako pri návšteve polície, alebo v súboji so svojim svedomím, či sa prizná, alebo nie. Kdežto Soňa priviedla Raskoľnikova ku viere v boha, u Rastignaca necítiť jeho vieru, nakoľko nechodí do kostola a nemodlí sa. Dej týchto diel vyústi do rôznych koncov. Na rozdiel od Rastignaca, ktorý sa zmieril s tým, že spoločnosť je skazená a odhodlá sa spraviť kariéru v tom bahne, Raskoľnikov nezvláda situáciu. Uznáva že zlyhal a pod vplyvom Sone, hrozných výčitiek svedomia (ktoré Rastignaca mimoriadne nekvárili) je nútený priznať sa k vražde a odísť na nútené práce na Sibír. Rastignac pochová Goriota s odhodlaním do boja a výhliadkami na úspešnú kariéru. Sofia Semionovna Marmeladovová (Soňa) - Soňa bola postava, ktorá môže vzbudzovať ľútosť, nie každý ju dokáže pochopiť a nie každý s ňou súhlasí.
Dôležitú úlohu v Soninom živote zohráva jej rodina. Jej otec bol opilec, no ona ho milovala bez ohľadu na jeho neduhy. Jej matka umrela a preto sa o jej súrodencov starala jej macocha Katerina Ivanovna. Soňa však k nej nezastávala postoj, aký si môžeme predstaviť pod vzťahom macocha - nevlastná dcéra. Soňa si ju vážila a sama vyhlasuje, že ju má veľmi rada. Jej vzťah ku Katerine Ivanovne však pôsobí akoby si Soňa zmýlila pojmy. Tu nejde o lásku v pravom zmysle slova, ide tu o ľútosť, súcit a vďačnosť. Ľutuje ju, lebo vidí, ako sa trápi a týra, aký zvádza boj so smrťou a pritom vidí, že nestráca ideály a túžby a utieka sa k nerealizovateľným predstavám. Soňa: „...že si založí penzionát pre šľachtické dcéry a mňa si vezme za vychovávateľku a tak sa pre nás začne celkom nový, nádherný život...“20 Zároveň je jej Soňa vďačná, že sa stará o jej súrodencov. Soňu neraz kvárila myšlienka, že sa jej samej čosi stane, Katerina Ivanovna umrie a deti pôjdu do sirotinca. To bola jej najhoršie nočná mora.
Soňa milovala deti. Paradoxne, deti boli hlavnou príčinou, pre ktorú sa začala predávať. Katerina Ivanovna potrebovala deti zaopatriť, no sama nemala čo do úst vložiť, preto Sonine telo bolo jediné východisko z tejto situácie. Soňa sa podvolila a rozhodla sa obetovať pre blaho iných. Málokto, kto o sebe vyhlasuje, že je obetaví, by bol schopný takej veľkej obety. Soni ani len nenapadlo zanevrieť na svoju rodinu, pre ktorú si zničila život. Nie, toho ona nebola schopná. Nedokáza nenávidieť, bola milá, skromná a slušná, s každým chcela dobre vychádzať. Smutné na Soninom zamestnaní nebola samotná obeť, ale bo, že Soňa ako taká už nič odpornejšie robiť nemohla. Veď mala skromné a slušné vystupovanie a bola celkom pekná.