Bol to opilec, ktorý pre túto svoju neresť stratil zamestnanie a uvrhol do chudoby celú svoju rodinu. Bol strhaný a jeho výzor bol dosť žalostný. „Mal už vyše päťdesiat, bol strednej postavy a dobre stavaný, prešedivený a dosť plešivý, tvár mal od ustavičného pitia opuchnutú a žltú, ba až zelenú a z úzkych štrbiniek pod opuchnutými viečkami mu svietili maličké, no živé červenkasté očká. Bolo však na ňom voľačo veľmi zvláštne, v jeho pohľade sa zračila dokonca akási exaltovanosť – v istej miere súdnosť a rozvážnosť, - no zároveň v ňom prebleskovala aj akási nepríčetnosť.“ 33 Používal vyumelkovanú reč, čím vedel zapôsobíť. V podstate bol dobrý, pokazilo ho len pitie. Jeho vôľa bola slabá, vedel, že pitím ničí život sebe a svojej rodine, no na svoju situáciu sa pozeral s bezmocnosťou. Vedel, že keby prestal piť, znamenalo by to lepšiu budúcnosť, no nedokázal to.
Mal sklony k masochizmu, vyhlasoval, že keď ho Katerina Ivanovna bije, nebolí ho to, priam mu to robí dobre. Svoju rodinu aj napriek všetkému miloval, deťom občas doniesol nejajú pozornosť. Sone mu bolo veľmi ľúto, no sám bol bezmocný. Zahynul tragicky pod kolesami koča. Andrej Semionovič Lebeziatnikov – Mladý muž, u ktorého Lužin býval v podnájme , Lužin totiž dúfal , že mu pomôže pri jeho profesionálnom raste. Bol to moderný človek , zakladateľ komúny ( spoločenstva ľudí so spoločným vlastníctvom ). Lužin o ňom vyhlasuje , že je plytký a povrchný. „ Spomínaný Andrej Semionovič bol chudorľavý, škrupulózny človiečk malej postavy, zamestnaný v akomsi úrade, taký nápadný bielohlávok s bokombradami v podobe kotliet, na ktoré bol veľmi pyšný. Okrem toho mal skoro stále boľavé oči. Srdce mal dosť mäkké, no reči veľmi sebaisté a zavše dokonca veľmi vypínavé, čo v porovnaní s jeho postavičkou skoro vždy pôsobilo smiešne. Bol naozaj trochu hlúpy. Bol to jeden z toho neprehľadného a pestrého zástupu ľudí bez morálky, dengľavých nedochôdčat a panovačných nedoukov, čo sa okamžite prikmotria ku každej myšlienka, ktorá je práve v móde, aby je zdiskreditovali a skarikovali ihneď všetko, čomu sa sami zavše z celého srdca oddávajú.“34

Zosimov - Zosimov bol mladý, asi 28-ročný, vysoký a tučný muž. Mal odutú, až bezfarebne bledú, dôkladne vyholenú tvár. Mohli ste ho spoznať podľa hladkých, blond vlasov, okuliarov a veľkého zlatého prsteňa na ruke. Obliekal sa veľmi elegantne a moderne. Nosil ľahký plášť, svetlé ľahké nohavice, každý kus jeho oblečenia sedel na ňom ako uliaty. Povolaním bol lekár, čo nasvedčuje aj jeho charakter. Jeho gestá boli pomalé, akoby lenivé.