Svidrigajlov: „Ja som naozaj záhaľčivý a skazený.“ 37 Vo svojom charaktere zahrnul všetku ľudskú zlobu. Objavuje sa v poslednej tretine diela, kde zohráva dôležitú úlohu v živote Raskoľnikova a jeho sestry Dune.
Svidrigajlovov vzhľad bol niečím zvláštny. Jeho tvár pripomínala masku. Bola biela, no nebola to nezdravá farba. Výrazným znakom jeho tváre boli sýtočervené pery a sýtomodré oči, ktoré však boli až priveľmi veľké s ťažkým nehybným pohľadom. Mal svetlú belavú bradu a ešte dosť husté vlasy. Na to, že mal 50 rokov vyzeral veľmi mladistvo. Tento pocit z neho umocňovalo aj jeho oblečenie- mal na sebe ľahké letné šaty. Osobitne si potrpel na košele a na prste mal obrovský prsteň s drahým kameňom. Naozaj, Svidrigajlov sa mal veľmi rád a dával to najavo svojím pestovaným vzhľadom. Človek by si na prvý pohľad pomyslel, že je to príjemný pán v stredných rokoch. Opak bol však pravdou. Svidrigajlov bol zločinec a vrah, ktorý oplýval plejádou záporných vlastností. Počas svojho života si v sebe vypestoval všetky vlastnosti lotra do úplnej dokonalosti. Stalo sa z neho nemilosrdné egoistické monštrum. Svoju zákernosť ukázal, keď sa neštítil počúvať rozhovor Raskoľnikova a Sone za dverami vo vedľajšej izbe. Bez nijakej hanby si dal ku stene stoličku, aby sa mu pri odpočúvaní pohodlne sedelo. Tak sa dozvedel o tom, že Raskoľnikov je vrah. Akoby to nestačilo, začal ho vydierať. Všetko robil s ľadovým pokojom, bez známok súcitu. Neľútostne si išiel za svojim cieľom.
Jediný jeho cieľ bol osobný prospech. Svidrigajlov bol typ človeka – egoistu, ktorý si užíval život plnými dúškami. „...pred Svidrigajlovom na stole stála načatá fľaša šampanského a dopoly plný pohár vína.“38 Jeho neresti a nečisté úmysly boli také priehľadné, že mal so svojou ženou nepísanú zmluvu. Boli dohodnutí, že Svidrigajlov neopustí svoju ženu. Za odmenu sa mohol občas „zabaviť“ s niektorou zo slúžiek. Svidrigajlov toto právo patrične využíval. Slúžky zvádzal a používal na to nečestné a úlisné spôsoby. Svidrigajlov sám hovorí, že všetky svoje pocity iba predstieral, aby dostal svoj cieľ. Svidrigajlov: „...hneď som sa začal tváriť ohromene a skormútene, no, slovomtú svoju úlohu som nezahral najhoršie.“ 39 Hovorí príbeh o tom, ako ho Duňa napomenula, aby dal pokoj jednej slúžke. Celý svoj život sa pretvaroval a prezentoval sa pred druhými tak, ako mu to vyhovovalo. Nehanebne lichotil ženám, po ktorých túžil. Padal pred Duňou do prachu a hovoril, že nie je jej hoden. Jeho lichôtky mu väčšinou vychádzali. Vo svojom živote mal mnoho žien.