Zobral si od nich čo chcel a pokračoval v dobývaní ženských sŕdc ďalej.
Dobyť Dunino srdce sa mu však nepodarilo. Ďalšou jeho charakteristickou vlastnosťou bola nechuť vzdať sa výhod a potencionálneho prospechu. Túžby po Duni sa nevzdal, po jej odmietnutí sa v ňom ešte viac stupňovala túžba po nej. Po smrti manželky sa rozhodol zlomiť Dunin odpor tvrdením, že sa zmenil. Chcel jej dať desaťtisíc rubľov. Keď ich odmietla, rozdal ich rodine Marmeladovcov. Tým mal v úmysle ukázať, že sa zmenil a že je jej hodný.
Svidrigajlov bol človek vo svojej podstate prehnitý a skazený. Všetky jeho úmysly boli chlípne a motívy zvrátené. Bol to zločinec, ktorý bol hrdý na to, že je z neho vypočítavá beštia. Z jeho vystupovania bolo cítiť pohŕdanie nad druhými a nekonečnú pýchu. Jeho postavu kazilo najmä to, že nebol nekontrovateľne zlý. Nebol to typ roztúženého mládenca. Bol to chlap, ktorý išiel chladnokrvne za svojimi zvrhlími cieľmi. Všetko jeho zlo sa však nakoniec obrátilo proti nemu. Keď zisťuje, že nie je človek, priloží si ku spánku revolver a stlačí kohútik. Dmitrij Prokofjič Razumichin - jedna z kľúčových postáv románu Zločin a trest, ktorý svojím charakterom ovplyvňuje konanie Raskoľnikova.
Jeho zovňajšok je výrazný- bol vysoký, chudý, večne zle oholený, čiernovlasý. Razumichin je študent, ktorý si privyrába prekladaním rozličných zahraničných prác uverejňovaných v miestnych novinách. Razumichin: „Za preklad mám šesť rubľov za hárok, dokopy to bude asi pätnásť rubľov...“40 Dostáva za to iba slabý plat, no pre neho je každý rubeľ dobrý, lebo pochádza z chudobnej rodiny. Pomaly sa prebíja životom v Petrohrade. Peniaze si zarába výlučne sám, odmieta ich prijať od rodiny. Tvrdí, že najlepšie sú peniaze zarobené vlastnými rukami. Aj keď sa mu občas nedarilo, nedal sa odradiť nepriazňou osudu a ešte usilovnejšie začal pracovať. Bol veľmi pracovitý a vážil si svoju prácu.
Razumichin mal však jeden zlozvyk – rád si vypil. Nebol to ožran, ale nikdy neodmietol ponúknutý alkohol. Mohol piť donekonečna, no zároveň nemusel piť nič. Občas si aj zavystrájal. Raz sa mu podarilo zložiť na zem dvojmetrového strážnika jediným úderom. Mal povesť siláka. Bol veľmi spoločenský a vtipný. V diele sa nespomína kedy a za akých okolností sa spriatelil s Raskoľnikovom, vieme len, že sa spoznali počas štúdia.
Razumichinova priateľskosť k Roďovi bola absolútne úprimná, pretože to bol človek veľmi otvorený a úprimný. Mal Rakoľnikova veľmi rád a vážil si ho. Hneď ako videl, že s Roďom nie je niečo v poriadku, presťahoval sa k nemu. Snažil sa pomôcť mu ako len vedel.