Ruský realizmus

Realizmus vznikol ako reakcia na predchádzajúce umelecké smery, najmä na romantizmus. Popiera jeho estetické princípy, ale zároveň naň nadväzuje. Je ďalším stupňom vo vývine umenia a slovesnej tvorby.
Ruský realizmus objavil postavy zo všetkých spoločenských prostredí a vrstiev, počínajúc moskovskými a petrohradskými podsvetím a končiac najvyššími kruhmi aristokracie a buržoázie.
Keďže autori realistických poviedok, noviel, románov a drám nevideli východisko z krízy buržoáznej spoločnosti, stávali sa iba jej kronikármi a kritikmi, pričom ich dielo bolo raz obžalobou, inokedy výsmechom, no pred ľudstvo nedokázali postaviť pozitívny spoločenský ideál, hoci po ňom neraz až mučivo túžili. Historická obmedzenosť kritického realizmu sa v tomto smere prejavila veľmi výrazne.
Aký by bol historický vývin bez Ruska ako auto bez kolies. A v Európe realizmus vrcholí v dielach ruských tvorcov. Rozvoj realistickej tvorby v ruskej literatúre je vyznačený menami N.V. Gogoľ, I.A. Gončarov, I.S Turgenev, F.M. Dostojevskij, L.N. Tolstoj a A.P. Čechov. Každý z nich vytvára s veľkou umeleckou silou originálny obraz života ruskej spoločnosti na rôznych stupňoch jej vývinu v priebehu 19. a začiatkom 20. storočia.






















Psychologický román

Je to románový žáner príznačný pre realistickú prózu 19. storočia. Vo Francúzsku bol zastúpený Stendhalom, Balzacom, Flaubertom. V Anglicku Thackerayom, v Rusku Dostojevskím.
V tomto žánri sa spisovatelia snažili vykresliť duševný život, chápaného ako stretaním protikladných stavov a pocitov. Zobrazenie vnútorných reakcií postáv púta autorovu pozornosť v miere ďaleko väčšej než objasnenie vonkajších motívov, ktorými je správanie hrdinov determinované. Vzhľadom k rozmanitosti psychologickej problematiky môžeme psych.r. rozdeliť na :
Psychologicko-analytický, psychopatologický, sentimentálny. Ak skúmame žáner v perspektíve deja, dá sa rozlíšiť na historický, spoločenský, zo súčasnosti, atď. Častá je tiež kombinácia psychologizmu dobrodružnosti.
Za priameho predchodcu p.r. je analytický román, ukazujúci rozštiepenosť ľudskej psychiky, vzťah vedomia a podvedomia, úlohu potlačovaných citov a odhaľujúci pravdivé motívy ľudského správania sa. Záujem o duševný život postáv, charakterizujúci mnohých spisovateľov preromantického a romantického obdobia (Rousseau, Wieland, Goethe) nesmieme dávať dokopy s psych.r., vyznačujúcim sa novými spôsobmi logickej analýzy. V racionalistickej poetike napríklad majú rozpory duševného života formálne logický základ.