Raskoľnikov bol vedený matkou ku kresťanstvu, do kostola však nechodil a nemodlil sa. Pravdou však je, že Saňa priviedla Raskoľnikova k láske k bohu. Symbolom cesty k tejto láske bol príbeh o Lazarovi. Pri čítaní si Soňa pomyslela: „A on, on takisto zaslepený a neveriaci, on takisto uslyší a uverí, áno, áno! O chvíľku, hneď! Rojčila a chvela sa od radostného očakávania.“54 Symbolikou toho, že Raskoľnikov uveril bola veta: „Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.“55 Soňa bola hlboko veriaca aj napriek tomu, v akej biede žila. Táto viera vzbudzovala u Raskoľnikova obdiv a čo sa týka viery, mohol si od nej brať príklad. Na znak viery a spolupatričnosti mu venovala kríž. „Soňa mlčky vybrala zo skrinky dva krížiky, jeden drevený a druhý medený, prežehnala sa, prežehnala aj jeho, a navliekla mu na krk cyprusový krížik.“ 56 V závere mu Soňa radí, aby sa modlil a on nej odpovedá: „Ale prosím, koľko budeš chcieť! A úprimne, Soňa, úprimne...“57 Z týchto viet možno usúdiť, že z Raskoľnikova sa stáva veriaci človek.
V epilógu sa dozvedáme, že nadišla Raskoľnikova premena, prebúdza za k novému životu, opäť padák Soniným nohám a nekonečne ju miluje, čo je symbolom jeho novej životnej etapy. Obaja sú nesmierne šťastní a rozhodnú sa čakať a trpieť spolu. Raskoľnikov cítil, že bol vzkriesený, na tých sedem rokov, čo ich ešte čakalo hľadeli ako na sedem dní.

Sonin vzťah k rodine : Soňa žila sama. jej jediná rodina, ktorú mala bola jej macocha, otec a malí súrodenci. Živila sa najstarším remeslom a celá rodina Marmeladova bola odkázaná na jej zárobky. Tu si môžeme všimnúť jeden paradox. Zatiaľ čo Raskoľnikova živila jeho rodina, Soňa živila svoju rodinu. Ako sa však také mladé a pekné dievča dostalo k takejto práci? Bola to obeta, obeta tým, ktorých najviac milovala. Ona nepotrebovala peniaze pre seba, ale pre hladné krky o ktoré sa musela Katerina Ivanovna starať. Soňa bola veľmi dobrej povahy. Vedela, že celá rodina by bola bez nej stratená, a pritom to nepovažovala za „vyciciavanie“. Ona ich jednoducho mala rada. Vedela, ako trpia, ako žijú zo dňa na deň. Už len jej nenásytný súcit ju nútil pomáhať im ako sa len dalo.
Jej otec bol opilec. Prepil všetky svoje i rodinné peniaze. Neraz sa stalo, že nejaké ukradol aj Soni. Za to, že jej ukradol peniaze sa mohla naňho nahnevať a možno aj zanevrieť. Nie, Soňa nebola taká. Svojho otca milovala bez ohľadu na to aký bol.