Viazala ho k nemu úcta a láska, ktorá prehliadne všetky jeho neduhy.
Aj keď Katerina Ivanovna nebola jej vlastná matka, Soňa ju mala veľmi rada. Skôr to bol nesmierny súcit a ľútosť ako láska. Videla jej utrpenie a žiaľ, a preto jej nedokázala odmietnúť akúkoľvek pomoc, aj prostitútkou sa stala na jej podnet. Nikdy jej to však nemala za zle, brala to ako jediné východisko, ako jedinú formu pomoci pre ňu. Soňa v nej videla ideál čistoty, spravodlivosti a obetavosti. Katerina Ivanovna bola pre ňu ženou, ktorá si dokázala zachovať česť, hrdosť a svoje ideály aj v takej zložitej situácii v akej sa ocitla. Deti. To boli bytosti Soninej najväčšej radosti a zároveň i najväčšieho trápenia. Soňa ich zbožňovala, tešila sa z nich a chcela pre ne len to najlepšie. Na druhej strane však ony boli dôvod prečo sa Soňa začala predávať, prečo sa „podaromnici zahubila“58 , ony potrebovali jesť, keby išlo o Katerinu Ivanovnu, tá by radšej sama zomrela od hladu, len aby jej deti mali čo do úst vložiť.. Vedela, že jej obeta je práve pre ne, no to na jej láske k nim nič nemenilo. Áno, deti boli aj predmetom jej sužovania. Neraz ju kvárila myšlienka, že Katerina Ivanovna čoskoro zomrie a na deti ostane sama. Alebo sa nebodaj stane niečo aj jej a deti budú musieť do sirotinca. Práve deti ju držali na tomto svete. Nebyť ich, už dávno by sa hodina do vôd Nevy a so všetkým skoncovala, no nemohla, veď kto by sa potom o deti postaral? Samovražda bola teda vylúčená, aj keby nazbierala odvahu, svedomie by sa jej postavilo do cesty.
Soňa svojim čoraz hlbšie sa ponárajúcim životom držala nad vodou životy celej svojej rodiny. Mala ich rada a ani vo sne by jej nenapadlo vyčítať im to, taká bola Soňa – milujúca a obetavá.



Raskoľnikov v porovnaní so Svidrigajlovom :Veľmi zaujímavý je vnútorný problém Svidrigajlova a Raskoľnikova. Boli si podobní – svojím spôsobom. Obidvaja spáchali zločin. Každý z nich spravil niečo protizákonné – Raskoľnikov zabil úžerníčku, Svidrigajlov si otrávil ženu, znásilnil mladú dievčinu a bol svojím správaním zodpovedný za ďalšie úmrtia. Prečo sa potom Svidrigajlov zabil a Roďa nie?
Rozdiel je v pochopení zločinu. Raskoľnikov bol citlivejšej povahy, a preto bol viac ovplyvnený svojím svedomím. Myšlienky, ktoré potláčal, sa mu vracali s ešte väčšou intenzitou. Preto bol nútený neustále rozoberať svoj zločin, zohľadňovať motívy a hľadať dôvod, prečo sa stále trápi. Týmito úvahami urýchlil v sebe uvedomenie si vlastnej zodpovednosti za vraždu a celkové vyslobodenie sa zo svojich psychických múk.
Svidrigajlov nič také nepociťoval.