Bol to egoista, ktorý si užíval život svojím vlastným bezohľadným spôsobom. „Celý večer až do desiatej strávil v rôznych krčmách a brlohoch, chodiac z jedného do druhého.“59 Rád sa bavil, napriek tomu, že jeho spôsob „bavenia“ prekračovalo hranice zákona. Svoje zločiny si uvedomoval azda len vtedy, keď ich páchal. V momente však na ne zabudol a jednoducho na ne nemyslel. Obrnil sa hrošou kožou voči deliktom, ktoré páchal. V posledných chvíľach to už bolo na neho príliš veľa stresu a potlačovaného vnútorného napätia a kritické situácie začal riešiť iracionálne. Vyžíval sa v pocite, že je blízko smrti, keď Duňa na neho mierila zbraňou a strieľala. „Stál pred ňou dva kroky, čakal a hľadel na ňu s divou odhodlanosťou, rozpáleným, náruživým, upreným pohľadom.“60 Páčil sa mu pocit, že Duňa sa desí jeho správania a stupňoval svoje úchylné vzrušenie do takých rozmerov, že neboli neho únosné. Vtedy sa v ňom niečo zlomilo. Nespravil Duni nič a pustil ju domov. Nepodobá sa to na jeho predošlé konanie. Pre Svidrigajlovu povahu by bolo najcharakteristickejšie, keby ju tam znásilnil. On tak nespravil. Myslíme si, že nevydržal v sebe svoj vnútorný rozpor – Duňa bola jediný človek ktorého Svidrigajlov ľúbil. Nemohol uniesť skutočnosť, svojej milovanej spôsobuje také nepredstaviteľné trápenie, tak premohol v sebe obludné myšlienky a raz sa zachoval ako človek. „Uplynula chvíľa, čo sa Svidrigajlovova duša zmietala v hroznom míkvom duševnom boji. Hľadel na ňu neopísateľným pohľadom. Náhle odtiahol ruku, odvrátil sa, rýchlo odišiel k obloku a zastal pred ním.“61
Tento pocit byť znova človekom sa mu stal osudný. Svidrigajlov si pomaly začal zisťovať, ako hlboko klesol. Uvedomil si, že za tie roky potlačovaného pocitu zodpovednosti sa z neho stalo monštrum. Pocity, ktoré sa mu preháňali hlavou však nebral dramaticky. Pokojne sa pozeral pravde do očí. Jeho psychika to už ďalej nemohla uniesť. Začali sa mu zdať halucinácie, v ktorých sa mu zjavovalo dievčatko, ktoré znásilnil. Sníval sa mu aj sen – bol o ubitom a uzimenom dievčatku. Svidrigajlov ju vzal a zaopatril, uložil do postele. Vo chvíli, keď sa mu zdalo, že už spí, zistil, že sa na neho pozerá a začína ho zvádzať spôsobom nemravnej neviestky. Vo chvíli, keď ju chcel udrieť sa zobudil. Uzimené dievčatko predstavovalo Svidrigajlovovu ľudskú stránku. Doteraz bola len ubíjaná a zanedbávaná. Svidrigajlov ju však po dlhom čase náhodou našiel a uvedomil si ju- tým je znázornená jeho skutočná láska ku Duni.