Chápu sa ako stretávanie dvoch rôzne smerujúcich, vzájomne sa zamieňajúcich, pritom ale pevne uzavretých jednotiek – dvoch protikladných vášní, alebo nejakej vášne a povinnosti, či vášne a egoizmu. Podobná polarita je prítomná i v romantizme, aj keď protiklad tu nadobúda iného významu, netýka sa už vášní stojacich mimo človeka, ale obracia sa k rozporom celého individuá v rámci jednotnej ľudskej osobnosti. Metóda psychlogického románu je vlastne analýza – zjavná i skrytá, priama i nepriama, sústredená k záhadámjednania, skúmajúca rozpory medzi činmi a citmi. Toto striedanie neočakávanosti (až paradoxálnosti) bolo so zákonitosťou dovedené do krajnej miery Tolstojom, ktorého tvorivý prístup je označovaný za najvyšší stupeň analytického psychologizmu. Obsah diela

Dej románu sa odohráva na predmestí Petrohradu 19. storočia. Raskoľnikov, študent práv je pre finančné problémy nútený prerušiť štúdium. Uzatvára sa před spoločnosťou a jeho jediný kontakt s ňou sú občasné návštevy miestnych krčiem. V jednej z nich všimol istého úradníka Marmeladova , ktorý sa mu prihovoril a hneď sa začal sťažovať o svojej chudobe, o tom ako nikto nemá súcit s ním, ani len vlastná žena Katerina Ivanovna, rozprával i o svojej dcére Soni, prameňu peňazí, ktorá si predáva telo. Keď už bol Marmeladov opitý, Raskoľnikov ho odviedol domov a tam videl všetku tú biedu. Na druhý deň dostal list od matky. Píše mu o šťastí, ktoré sa prihodilo jeho sestre Duni, o tom ako sa vydá za advokáta Petra Petroviča Lužina. Raskoľnikov hneď nesúhlasil s tým, lebo videl, že sa jeho sestra vydáva kôli tomu, aby brata vyhla chudobe. I rozbúrený vyšiel a dlho sa po ulici túlal. Zrazu videl a počul Lizavetu Ivanovnu, sestru stareny Aľony Ivanovny, a zistil, že zajtra o siedmej večer Lizaveta nebude doma, starena, na ktorej život pôjde siahnúť, bude sama a to bude pravá chvíľa splniť jeho fantáziu. Nasledujúci deň Raskoľnikov celý preležal. Keď zrazu hodiny odbili šiestu, strhol sa, lebo si uvedomil, že bol čas pre vykonanie svojho plánu. Prichystal si sekeru, záloh a pobral sa do domu, kde bývala starena Chladnokrvne ju zabil sekerou a bol donútený zabiť aj jej sestru Lizavetu, ktorá sa stala svedkom vraždy. Keď prišiel domov, ľahol si a dlho v polosne premýšľal. Prebudil sa a už bolo ráno. Domovník mu priniesol list z polícii i hneď sa zľakol, že všetko vedia. Po výsluchu zýkajúceho sa neplatenia dlhov sa vrátil domov po starenine vzácne veci a schoval ich niekde pod neveľký kameň na pustom mieste, kde nebolo ľudí. Spokojný, že sa zbavil dôkazov, pobral sa k starému priateľovi Razumichinovi, no nebol schopný rozprávať sa s ním. Vyšiel von bez pozdravu.