Romain Rolland Peter a Lucia

Romain Rolland je jednou z najväčších spisovateľských osobností dvadsiateho storočia. Vo svojich dielach využíval poznatky z historického a hudobnovedného štúdia. Napísal životopisy niektorých významných európskych umelcov – Život Beethovenov, Michelangelov, Tolstého i orientálnych mysliteľov – Mahatma Gándhí. Ďalšie významné prózy sú: Colas Breugnon, Očarená duša, Ján Krištof. Rozsiahla je i Rollandova dramatická tvorba. Autor čerpal námety z Veľkej fr. revolúcie (Hra o láske a smrti) i z novších dejín. Bol veľký bojovník proti fašizmu. Proti vojne bojuje nielen teoreticky – svojimi článkami a dielami, ale aj prakticky – pracoval v Agentúre pre vojnových zajatcov. Mnohí ním pohŕdali, no napriek tomu sa stal obľúbeným a uznávaným spisovateľom. Spisovateľom, ktorý si získal srdcia ľudí na všetkých kontinentoch. Vzhľadom na dobu v ktorej žil, jeho humanistické myšlienky a postoje nebolo ľahké vysloviť ani presadiť. Áno, aj on bojoval proti vojne, no zbraňami mu boli výsmech, viera a rozum, láska (Peter a Lucia) v jeho dielach. Keďže si uvedomoval, že ľuďom nepomôžu iba jeho diela a články, snažil sa im pomôcť aj materiálne. Celú sumu za Nobelovu cenu za r. 1915 hneď po prevzatí venoval Medzinárodnému Červenému krížu. Jeho život a tvorbu určite výrazne ovplyvnila aj myšlienka jeho strýka: „Hrdina je ten, kto robí všetko, čo môže. Tí druhí to nerobia.“, ktorá by mala chytiť za srdce aj dnešného, ale nielen mladého človeka.


Peter a Lucia


Útvar, žáner diela – psychologická novela

Téma
Témou tohto neveľkého, ale na druhej strane dobre prepracovaného diela, je protest proti vojne - vojne, ktorá lásku dvoch ľudí doviedla k smrti. Protest proti jej nezmyselnosti, hrôzam, šíreniu, krvavým obetiam, boju o moc, ničivým bojovým prostriedkom. Vojnu opisuje ako divadlo. Časopriestor
Dej rozprávania trvá od stredy večera 30. januára do Veľkého piatku 29. marca 1918. Príbeh sa odohráva vo vojnovom Paríži. Postavy
Peter Aubier – 18-ročný chlapec, znechutený vojnou, ktorá trvá už štyri roky a zastihla ho v mladosti, postavou útly, miernej povahy, nežný, ohľaduplný, vyrovnáva sa so životom, zúfalý – vojna si žiada aj jeho, má veľa nezodpovedaných otázok, obdivuje brata. Vie, že sám nič nezmôže.

Myslel si, že je vo svojom utrpení sám a nemá sa komu zdôveriť.
Lucia – má jemný profil, plavé vlasy, je trochu chudá, jemná, citlivá, chudobná, ma umelecký talent – nemá peniaze na jeho ďalšie rozvíjanie, je skromná, má pokojnú a usmievavú povahu, aj závažné situácie sa snaží riešiť s úsmevom. Nechce, aby jej Peter finančne pomohol. pán Aubier – Petrov otec, úradník, je statočný, spravodlivý, svedomitý, štátnu moc považuje za posvätnú prirodzenosť, republikán
Luciina matka – pracuje v továrni na munície, pochádza zo zámožnej meštianskej rodiny, vydala sa proti vôli rodičov. Po smrti manžela sa snažila zarobiť za dvoch.
Filip – Petrov o šesť rokov starší brat, mocnejšej postavy ako Peter, mal však v sebe niečo jemné. Na vojnu odchádzal plný ilúzií, no vo vojne ich stratil a hanbil sa za ne. Veľa tým trpel – až toľko, že o tom nehovoril. Za svoje ilúzie trestal aj Petra. Vedel, ako Peter trpí. Bol žiarlivý a márnomyseľný.
Jacques Sée, Antoine Naudé, Bernard Saisset, Claude Puget – Petrovi spolužiaci

Citáty
„Nič nie je trpieť, nič nie je umierať, ak vidíte zmysel všetkého. Obeť je slastná, ak chápete, prečo ste obetovaní.“
„Život bude vari krátky: treba sa teda poponáhľať.“
„Lebo láska celá je len úsmev, celá len svetlo, celá len život. A jej presné ohraničenie znamená jej obmedzenie. No človek jednak túži po tomto obmedzení, aby svoju lásku mohol stisnúť v náručí a zmocniť sa jej.“
„Umelcom by sa mal stať len ten, kto už naskrze nemôže uchovať pre seba to, čo cíti, keď je toho, čo cíti, priveľa.“
„Po rodinách vidieť tých, čo sa kedysi nemohli zaobísť bez seba, bočiť každého v inú stranu.“
„Život je taký, aký je. Berme ho tak, ako je! Mohol byť ešte oveľa horší!“
„Aj pokoj a mlčanie mávajú vášnivú tvár...!“

Štýl
Autor používa veľa umeleckých prostriedkov – epitetá, metafory, personifikáciu, veľa opytovacích viet, zvolaní, nedokončených viet, veľa úvah, rozprávač je v 3.osobe. Príklady: hradba ľudských tiel, žiariace zrenice vlaku, kovové vojenské vtáky, dotyk snežných chumáčikov, bolesť naberá dych, tvrdé srdce, popolavé nebesá.

Dej
Peter sa ťažko vtisol do preplneného vagóna. Všetko vôkol bolo ponuré, poznačené vojnou –aj Petrova duša a myseľ. Dostal povolávací rozkaz, je smutný a beznádejný, nedá sa mu na to nemyslieť. Chce: „...zostať v týchto podzemných chodbách! Neuzrieť viac krutý deň...!“. Zrazu medzi cestujúcimi uzrel dievča. Aj keď o ňom ešte nevedela, vstúpila do jeho srdca. Z myšlienok ho vyrušili až výkriky hrôzy: „Nemci bombardujú Paríž!“ V rozrušení chytil Luciinu ruku a ona sa ho nepustila. Ani jeden z nich neprehovoril a o dve stanice ďalej Lucia vystúpila. Doma sa Petrove pocity zúfalstva zmenili na šťastie. Život mal pre neho odrazu zmysel. Stalo sa ním dievča z vlaku – Lucia.

Neustále na ňu myslel a keď sa raz náhodne stretli v Luxemburgskej záhrade, začali sa spolu rozprávať ako starí známi. Odvtedy sa stretávali každý deň a boli spolu čoraz dlhšie. Po nejakom čase Peter chcel, aby Lucia urobila jeho portrét. Dohodli sa, že maľovať ho bude u nej doma. Zdôverila sa mu s problémami svojej rodiny a možno i viac ako pôvodne chcela. Rozprávali sa o veciach, ktoré sú nezvyklými témami mladých zaľúbencov. Obidvaja chceli žiť len prítomnosť a nemyslieť na to, čo bude zajtra, aj keď sa to úplne nedalo. Po príchode domov zistil Filip u brata zmenu. Už neprosil o dôverné rozhovory a Filipovi to chýbalo – nemal koho odmietnuť. Až po zistení príčiny sa Filipov postoj zmenil. Aj on bol šťastný a zároveň smutný. Nechcel však, aby vojna zobrala aj ďalšie dva životy, keď už zobrala jeho. Peter s Luciou pri prechádzkach snívali o svojej budúcnosti, spolu stavali vzdušné zámky, dávali si pekné mená, Peter recitoval verše. Dohodli sa, že na Veľký piatok pôjdu počúvať do Chrámu sv. Gerváza krásnu hudbu. Po prechádzke v dohodnutý deň zamierili do chrámu. Obklopení hudbou tíško šepkali svoje prosby. A ako-tak sedeli mladí zaľúbenci spolu v objatí a vychutnávali chvíle šťastia, celý kostol sa otriasol v základoch a mohutný pilier navždy ukončil ich životy a sny. Novela má jednoduchú dejovú líniu a jednoduchú kompozíciu.


Hlavná myšlienka
Láska Petra a Lucie je silným kontrastom nezmyselnej vojny s jej krvavými obeťami a zákernosťami. Autor poukazuje na to, že city sa rodia bez ohľadu na čas a miesto.