Margita Figuli Tri gaštanové kone

Útvar, žáner diela – novela, má rozprávkový charakter – ťažký život, láska, sokovia v láske,
stanovenie skúšok, dosiahnutie šťastia, víťazstvo dobra

Téma – boj dvoch mužov o ženu, boj medzi dobrom a zlom

Časopriestor – novela sa odohráva v dedinskom prostredí na Orave a Turci v časoch
hospodárskej krízy (upadal obchod s drevom, častá strata zamestnania)

Hlavné postavy
Magdaléna – krásna, nežná, dobrá, citlivá, týraná Zápotočným – vydala sa za neho, lebo ju znásilnil a čakala s ním dieťa, neprestala ľúbiť Petra a stále dúfala, že príde, dodržiava kresťanské a mravné hodnoty – aj Peter

Peter – chudobný, má rád prírodu a zvieratá, dobrá a statočný, Magdu si nezískal sľubmi, ale skutkami, správal sa ku každému úctivo, bol za Magdu ochotný položiť i vlastný život, jeho život bol bez Magdy prázdny

Zápotočný – záporná postava, bohatý sedliak, príležitostne pašoval kone– ale len zo zábavy, týral kone, zachádzal surovo s Magdalénou, pyšný, namyslený, pije, vo všetkom vidí zlo, vyhráža sa, nestojí o zmierenie s Petrom, vysmieva sa mu, je nešťastný, lebo vie, že Magda ho neľúbi

Maliarička – záporná postava, Magdalénina matka, tvrdá, panovačná, lakomá, ženie sa za bohatstvom, peniaze má radšej ako vlastnú dcéru a jej šťastie

Maliarik – nebránil láske Petra a Magdalény, z jeho očí bolo cítiť lásku k človeku, nedokázal sa postaviť proti vôli svojej ženy

Citáty
„. . . pre človeka, ktorý má odvahu, nikdy nie je neskoro.“
„. . . udalosti v živote súvisia ako ohnivká na reťazi.“
„Ako vidno, život nezastal pri mojom trápení. Zvyčajným tokom unášal slasti i strasti ostatných, akoby mňa ani nebolo. Nuž, hľa, človek – nepatrné semiačko v kolobehu sveta.“
„Myslel som na všetky vrchy a doliny, cez ktoré sme spolu mohli spolu kráčať. Myslel som na všetky mestá a dediny, ktoré sme mohli prejsť šťastní a veselí. Myslel som na všetky dni a roky, ktoré by sme vyplnili našim životom.“
„Byť dievkou, vybral by som si podľa srdca a cti. Díval by som sa na statočnosť, a nie na mešec.“
„So svojím svedomím nekupčím a ľudí nezrádzam ako Judáš Krista. . .“

Štýl
– jednoduchý, rozprávačom je Peter – počas spiatočnej cesty do Turca si spomína na udalosti predchádzajúcich rokov, rozprávanie je obohatené o úvahy, podrobný opis charakteru ľudí i opis prostredia. V diele sa nachádzajú aj biblické motívy.
Um.

prostriedky – príklady: meno ma preniklo ako klinec, ako oblúk rúk črtal sa nad parami vody železný oblúk mosta, nebo sa podlievalo krvou, plamene vyrástli do zlatého stĺpca, rosa podobná sklenenému hrachu

Dej
Peter a Magdaléna sa mali radi už od mala. Magdaléna sa však s rodičmi odsťahovala, a tak Peter musel ísť požiadať o jej ruku až na Oravu. Cestou tam stretol jej bratranca Greguša a Zápotočného – pašovali kone. Pripojil sa k nim, lebo sa mu splašil kôň. Cestou spoznal Zápotočného zákernú povahu. Aj on išiel požiadať Magdalénu o ruku, preto sa Petrovi vyhrážal a chcel mu poraniť koňa. Keď došli do dediny, Peter sa tajne stretol s Magdalénou – bola šťastná, ale plakala, sľúbila mu stretnutie pri včelíne, no tam nedošla, lebo mala v stajni úraz. Peter včas pribehol a zachránil ju. Keď ju doniesli do izby, Zápotočný chcel Petra s pytačkami predbehnúť, Peter musel odísť z izby, a vtedy Zápotočný požiadal o Magdaléninu ruku. Maliarička súhlasila. Chcela jeho peniaze, na Magdalénine city nebrala ohľad. V dedine sa konali svätojánske ohne – na nich sa Magdaléna stretla s Petrom a stanovila mu podmienky: ak si ju chce vziať, musí postaviť dom, začať sa živiť „normálnym“ povolaním a prísť pre ňu na troch gaštanových koňoch – boli symbolom ich lásky, nového postavenia, dodržania sľubov, znakom stretnutia. Zákerný Zápotočný si ich tajne vypočul, začal Magdaléne nadávať a biť sa s Petrom. Peter bol silnejší, a tak zvíťazil, no pred rozzúreným Zápotočným museli utekať. Keď prišli do dediny, rýchlo sa rozlúčili a Peter hneď odišiel do rodného kraja, aby mohol splniť Magdalénine podmienky. Keď mal dom rozostavaný, naskytla sa mu možnosť spravovať a neskôr kúpiť dom jednej starej pani. Aj keď nebola robota, vedel sa o seba postarať a robil všetko, čo bolo v jeho silách. Všetko, čo mal splniť splnil, a tak sa rozhodol ísť za Magdalénou. V dedine sa od krčmára dozvedel hrozné správy. Zápotočný Magdalénu znásilnil a ona si ho vzala len preto, lebo čakala dieťa. Manželstvo bolo pre ňu peklom. Zápotočný kúpil divoké kone, jeden z nich ju kopol a ona potratila. Po tom, ako si vypočul všetky tieto veci, vybral sa za Zápotočnými na pole. Videl, ako týra koňa, zachránil Magdaléne život. Keď si Zápotočný uvedomil, že sa Peter vrátil, chcel ho zabiť, no nepodarilo sa mu to. Magdaléna ťažko ochorela, ale ani na smrteľnej posteli k nej Petra nepustili. Podarilo sa mu tam dostať až za pomoci farára. Keď uvidel jej pery, mal radosť – vedel, že bude žiť. Potvrdil mu to na druhý deň aj jeho „spravodajca“. Aby bola Magdaléna navždy šťastná, chcel sa so Zápotočným zmieriť a navždy od nej odísť, ale on nemal záujem, bol plný hnevu a pomsty. Onedlho počuli volať Zápotočného sestru v krčme o pomoc.

Keď dobehli k jeho dvoru, videli, ako vypaľuje na bok koňa slovo „TULÁK“ (to si spočiatku mysleli ľudia o Petrovi). Prvý sa k nemu dostal Peter, ale skôr, ako mohol niečo urobiť, kôň od bolesti Zápotočného kopol a on namieste zomrel. O niekoľko dní sa Magdaléna s Petrom tajne vzali a v noci naplnení šťastím, radosťou a láskou odišli za novým životom do Turca, do ich spoločného domčeka, krajiny ich spoločného detstva. Hl. myšlienka
Iba verná a čistá láska prekoná všetky prekážky a nakoniec zvíťazí. Za dobro a lásku sa oplatí bojovať, pretože raz zvíťazí dobro nad zlom – ako aj v rozprávke.

Autorka v diele vykresľuje reálny obraz života a vzťahov na dedine, spojitosť človeka s prírodou. Využíva kontrast dobra a zla – Peter, Zápotočný. Snaží sa vyjadriť, že zachovávanie mravných hodnôt, dobra, čistej lásky býva odmenené. Podľa samotnej autorky symbolizujú tri gaštanové kone aj silu, vášeň a čistotu.