Kniha Utrpenie mladého Wertera je zložená z listov, ktoré hlavný hrdina píše svojmu bratovi Wilhemovi.
"Zoznámil som sa aj s veľmi statočným, úprimným človekom. Ľudia vravia, že je ozajstná radosť vidieť ho medzi jeho deťmi, ktorých je devätoroô chýr ide najmä o jeho najstaršej dcére..."
Z ďalších listov sa dozvedáme, že práve do nej sa mladý Werter zaľúbil. Lotte je tiché skromné dievča, ktoré sa po matkinej smrti vzorne stará o svojich mladších súrodencov. Napriek sympatiam, ktoré k Werterovi pociťuje, je rozhodnutá vydať sa za svojho snúbenca Alberta.
"Jednako nemôžem Albertovi odoprieť svoju úctu. Jeho pokojný zovňajšok odráža sa veľmi znateľne od nepokoja mojej povahy, ktorý nemožno skryť. Je citovo založený a vie čím mu Lotte je!"
Werter si veľmi dobre uvedomuje situáciu, v ktorej sa nachádza. Východisko hľadá v odchode. Na Lotte však nemôže zabudnúť, a preto sa rozhodne vrátiť. Medzi tým sa Lotte vydala za Alberta. V ich dome je stále vítaným hosťom, ale Werter cíti, že jeho časté návštevy nie sú Albertovi po vôli.
"Želal by som si to aj kôli nám a prosím ťa, usiluj sa usmerniť jeho časté návštevy. Ľudia si to všímajú a viem, že sa o tom tu a tam hovorilo."
Lotte poprosí Wertera, aby obmedzil svoje návštevy, a zároveň ho pozve na Štedrý deň. Toho sa už nezúčastní, pretože sa rozhodne ukončiť svoje trápenie samovraždou.
"Nuž, posledný raz,posledný raz otváram oči. Ach, neuvidia už slnce, zastiera ho zachmúrený, hmlistý deň. Smúť teda príroda! Tvoj syn, priateľ, milenec blíži sa k svojmu koncu."
"Zbohom Lotte, navždy zbohom!"
Najviac z celej knihy Utrpenie mladého Wertera sa mi páčila táto myšlienka:
"Nuž, pravdaže, ľahšie je umrieť, než statočne znášať život plný strastí.".