Vojtech Zamarovský Sinuhet

- Videli ste film Vikingovia? ( v skut. dobyvačný námorný národ)
- zobrazenie vlastností – (len tých kladných). To isté urobil aj M. Waltari, keď povyberal z dejín Egypta tie najzaujímavejšie časti a dal ich prežiť Sinuhetovi, alebo ľudom v jeho okolí. - rozdiely: vyše 900 stránková kniha necelých 100 strán diela
- prvý dojem: úplne iné dielo s iným obsahom. Spoločné je iba meno hlavného hrdinu. Vôbec nebol lekárom, otváračom hrobiek ani vrahom. Stal sa cestovateľom, lebo bol na úteku.
- Sinuhet bol kráľovský hodnostár, mal funkciu predstaveného Senvosretovho háremu.
- bol priateľom kráľa: Senvosret a vôbec nie Achnatona ako uvádza Mika Waltari. Prečo? Achnaton vládol omnoho storočí neskôr.
- Waltariho Sinuhet má byť pútavým románom s množstvom postáv, pútavým dejom a mnohými odbočeniami od hlavnej línie románu. Nezachytáva iba život Sinuheta, ale aj iných ľudí. Kým Zamarovského Sinuhet vychádza iba zo skutočných historických prameňov. Nad fantáziou víťazí autentickosť. - Zamarovského Sinuhet nie je originálnym prekladom. Z originálu môže mať pôžitok iba človek, ktorý je dobre oboznámený s egyptskými bohmi, mýtami, historickými a geografickými reáliami. Zamarovský chcel priblížiť Sinuhetov príbeh dnešnému čitateľovi. - Na prvý pohľad sa zdá ako nudný životopis jedného človeka, ktorý opisuje iba svoje činy a myšlienky. Pri druhom čítaní však nájdete zaujímavé príbehy napr. zážitky zo života s beduínmi, boj s obrom a tiež krásu jazyka.
- Sinuhetov príbeh sa začína smrťou kráľa Amenemheta I. Zahynul však ako obeť sprisahania, ktoré vzišlo z jeho háremu a z podnetu jednej z vedľajších manželiek. Jeho syn Senvosret, ktorý bol vyhlásený za spoluvládcu a bol práve na vojnovej výprave proti votreleckým kmeňom sa o zavraždení svojho otca dozvedel včas a uhájil si nárok na trón. O tom však Sinuhet nevedel a zo strachu pred prenasledovaním, ušiel.
- Po mnohých strádaniach, kedy cestoval s kmeňmi beduínov sa časom vypracoval na vplyvného muža v meste Recen – územie dnešnej Palestíny. Oženil sa a mal 3 synov, ale nikde nie sú spomenuté mená manželky a jeho detí .
- Nikdy sa však necítil v novej krajine tak dobre ako v Egypte a preto sa tam tužil vrátiť. (Kto raz pil vodu Nílu, už nikdy nebude chcieť piť inú).
Vysvetlil kráľovi svoj útek a bolo mu odpustené. - Celý záver sa nesie v príprave na posmrtný život. Posmrtný život zohráva v kultúre Egypta veľmi dôležitú úlohu.

Takisto Waltariho Sinuhet si veľmi vyčítal, keď predal hroby svojich rodičov a nemal ich kam pochovať. Predstava smrti bez riadneho pohrebu a strach z bezbrannosti ducha na ceste do podsvetia, desí každého Egypťana. - Úryvok z prípravy na posmrtný život: s. 72, s 75.

Vynára sa otázka, bol Sinuhet skutočne autorom tohto diela?
„Životopis bol pôvodne určený pre Sinuhetovu hrobku, teda Sinuhet nemusel byť nevyhnutne autorom tohto diela no o jeho fyzickej existencii nebolo pochybností. – umelec je anonymný – typický znak pre Egyptskú kultúru. Možno však predpokladať, že Sinuhet mohol byť autorom, lebo dielo je napísané v prvej osobe a má formu životopisu.

Zdroje:

Vojtech Zamarovský: Sinuhet -