Jozef Cíger Hronský Jozef Mak

JOZEF MAK
Žáner: sociálno-psychologický román
Miesto: Hudákovo (horehronská dedina okolie Brezna)
Čas: pred 1. svetovou vojnou
Postavy: Jozef Mak – fatalistická (osudová) postava, symbol utrpenia; „Trp Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nieje pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“; „Jozef Mak:milión, čo sa spomína len ako ľudstvo a nikdy nie ako človek.“; „Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti.“ Bol uzatvorený, pôsobil flegmaticky, a bojoval zo životom, ako sa dalo. Život mu neprial a osud tiež. Mal: voskovú pannu Máriu, pol chalupy, smútok a nevlastného brata.
Ján Mak – ľahkomyselný, nečestný, pijan, motá sa životom, mal rád prírodu
Maruša – neverná, alkoholička, po Jozefovi Makovi neprestala túžiť, ani keď sa vydala, ani keď sa on oženil
Jula – pokorná, tichá, pracovitá, plachá, rozumná, Jozefa Maka mala rada, ale on jej nevedel prejaviť svoju lásku k nej, a kôli tomu aj predčasne umiera.
Jazykové prostriedky: archaické a nárečové slová, sem-tam nemecké a maďarské výrazy
Téma: Ponor do psychiky prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie v období pred 1.svet.v.
Idea: Utrpenie je súčasťou dedinského človeka, a keď sa mu ho nedostáva, tak je nešťastný. (Človek je tak dlho trápený osudom, až si na utrpenie zvykne a potom mu začne aj chýbať.)

Dej:
Jozef Mak sa narodil ako človek milión, a tak mu do života ostalo len utrpenie. Mal ťažké detstvo – brat ho bil, deti ho nemali radi, a mama ho pre prácu tiež zanedbávala. V kostole si musel privykať na ohavnú voskovú sochu panny Márie. Keď pásaval kravy s Kubandom, vyhorela dedina a zhorel aj ich dom. Išli teda bývať ku krstnej. Tam sa bližšie zoznámi s Marušou. Raz sa doholi, že za ňou v noci príde. V tú noc sa zaľúbia. Jozef začína pracovať u rubárov. Tam si poraní nohu. Medzitým mu zomrela krstná. S krstným jej urobia malú truhlu a kôli úrazu zmešká pohreb. Rozmýšľa nad stavbou chalupy a spýta sa rubára Biaľoša, či by mu nebol ochotný pomôcť. V jednu sobotu sa mu nechce ísť z hory domov, a tak ostáva strážiť sekery v zrube. Náhodou stretne Marušu a strávi s ňou zvyšok dňa. Biaľoša zabilo a Jozef Mak sa dozvie, že to bol jeho otec. Raz Maruša pristihla otca a Makovku. Jozef Mak začal stavať chalupu, ale odviedli ho na vojnu. Na vojne sa stáva pasívny k osudu a prestáva bojovať. Z vojny sa mu nechce ísť späť.

Cigán Imro mu cestou domov vyrozpráva, že sa Maruša vydala za jeho nevlastného brata Jana. Po príchode domov zisťuje, že si musí s ním rozdeliť chalupu. Marušu nájde zohavenú chorobou, ale po jeho príchode akosi naberie síl. Neskôr sa s bratom pobije v krčme. Chodia spolu rubárčiť. Jano je v hore omnoho veselší a prístupnejší, ako v dedine. Raz, keď Jozef Mak príde domov, nájde Marušu spitú v šope a Julu, Marušinu priateľku v dome. Pocíti po nej žiadosť a keďže tam bola samotná, nič mu v úmysle nezabránilo. Maruša ich pri tom pristihne, ale nič nepovie a odíde. Neskôr vedie s Jozefom Makom vyčítavý rozhovor, dozvie sa o tom aj Petriskovka (Julina sestra), a tak Jozef Mak vyhlási, že si Julu zoberie. Krátko na to majú svadbu. Julu tak vytiahol z rodiny kde ju len zneužívali a dostal ju napriek kliadbe, že sa nevydá. Jozefa Maka znova zavolali na vojnu a tri dni pred odchodom sa dostal do väzenia, ani nevedel ako. Keď ho pustili, pred väzením ho čakala Jula aj so synom. Cestou domov sa zastavia v krčme a zblížia sa. Doma ich privíta chorý Jano a Aduš (lekár). Jozef Mak sa ocitne s Marušou na povale, chcel ju objať, ale Maruša ho odbije. Krátko nato vynadá Jule. V kostole ho obviní svedomie a začne sa k Jule správať lepšie. Raz rozbil Joťko (dedinský prostáčik, ktorého Jozef poznal z detstva) na chalupe okno. Jozef Mak vybehol, aby mu vynadal. Joťko sa nahneval, ale zrazu vybehla Maruša, niečo mu pošepkala a on odišiel. Aduš zrazu zmizol a nechal v dome truhličku. Jozef Mak odchádza za prácou do liptovských lesov. Jano rozmýšľa nad odchodom do Ameriky. Jozef Mak sa vracia domov a Maruša sa naňho zavesila. Chce kúpiť kravu, a tak ostáva s Jozefom Makom osamote, lebo musí opraviť maštaľ. V maštali ho objala a Jozef Mak sa ani nebránil. Vtedy sa zo sena vynoril Joťko a začal sa smiať. Maruša mu niečo pošepkala a on hneď stíchol. Makovi začne Maruša v hlave vŕtať, a preto na Julu zanevrie. Jula to cíti, a zrazu sa v nej čosi zlomí a Jozef Mak jej začne byť ľahostajný. Jozef Mak sa zbadá a začne mu na Jule záležať. Raz mu Joťko povie, že Maruša ho vtedy utíšila tak, že mu sľúbila Julu. Jozef Mak sa na ňu nahnevá a začne vykrikovať, že ju vyhodí z chalupy. Maruša to počula, opila sa a utopila vo zvárke. Jozef Mak sa od rubárov dozvedel, že Jula čaká dieťa. Raz k nemu príde Baniar a Jozefovi povie, že mu Jano voľakedy predal polovicu chalupy. Jozef Mak sa rozhneval, ale Baniar ho utíšil a ponúkol mu prácu kočiša. Jozef Mak to prijme a tak začne splácať chalupu. Raz stretne v meste Jana, ktorý mal byť v Amerike, s Adušovou truhličkou.

Jano o všetkom vie, aj keď bol preč. Adušovo remeslo sa mu ľúbi. Po štvrťroku práce u Baniara, mu strhol 10% z dlhu. Tak sedeli z Julou dlho do noci a radovali sa z toho. Jozef Mak však cíti, že Jula je akási slabá. Jula porodí syna a zomiera.