Janko Jesenský Malomestské rozprávky

Janko Jesenský
(1874 Martin - 1945 Bratislava,  Martin)

diela: poézia: Verše, Zo zajatia, Verše II, Po búrkach, Na zlobu dňa I, II,
próza: Malomestské rozprávky, Zo starých časov, Demokrati

Malomestské rozprávky
(zbierka noviel)


Doktor

V meste sa usadil nový hodinár. Volal sa Sásik János a hovoril len po maďarsky. Urobil si i výklad, aby prilákal ľudí. Raz sa konal bál v meste. Chcel ísť naň aj on, ale s titulom hodinár by sa po ňom ani jedna slečinka nepozrela. Preto si vymyslel, že bude doktorom. Vydám sa za doktora a zabavím sa dobre.. Veď pohyby moje sú ozaj panské. Skúsil si panské právanie a vybral sa na bál. Začal i tancovať, ale vôbec mu to nešlo až prišlo na čardáš, iba to vedel. Mládencom sa to prestalo páčiť, lebo zistili, že je iba hodinár, a ušili na neho búdu. Ako tak tancoval s Vierkou odstrihli mu z fraku obidve krídla. Všetci ale úplne všetci sa na ňom začali smiať. On chudák zahanbený vybehol do foyera. Ľudia za ním i ta bežali a smiali sa. On schmatol frak pod pazuchu a bežal domov. Na zábavu sa už nevrátil. Potom mu poslali za frak 100 korún, ale on si povedal, že to vrazí radšej do obchodu.

Moja pani domáca

V dedine sa koná majáles. Úradník unavený z práce sa vyberie na majáles tiež. Zdá sa mu, že je najkrajším na celom majálese. Vykrúca dcéry pánov. Ony sú veľmi rady, že s nimi tancujú. Každej niečo vychváli a myslí si, že je v nebi. Unavený od tanca ide si sadnúť na lavičku. Po dlhom čase si uvedomí, že sedí vedľa svojej pani domácej a jej dcéry. Na druhý deň po bále mu slúžka donesie menej cukríkov do kávy a iba jeden rožok. Potom mu zmizne aj vankúš a postupne mu pani domáca strpčuje život. Nakoniec musí podplatiť slúžku Zuzku, aby mu povedala čo sa deje. Pani sa hnevajú, že mu dcéru nevykrútili na majálese. Roztrpčený napísal na druhý deň na bránku. Elegantnú izbu dostať do prenájmu pre mladého človeka, ktorý pri každej príležitosti vykrúti domácu slečnu.

Výborník

Pán majster Dionýzius Ježo nebol len jednoduchým čižmárom, ale aj členom slávneho obecného výboru. Bol to vážený a hrdý občan. Všetci jeho slovo zastávali a uznávali. Len pred svojou ženou bol úplne iný. Doma pracoval až sa z neho parilo. Musel robiť, čo mu žena prikázala. Raz išiel na zasadnutie výboru. Nie práve šťastne povedal kostolníkovej žene, že ide búrlivé zasadnutie. A že sa tam budú biť, strieľať a t ď. Ona si to zle vysvetlila a bežala za Ježovou ženou.

Práve keď sa začali baviť o elektrickom osvetlení, ktoré predniesol inžinier Hluchý, vtrhla do siene jeho žena a začala ho hnať domov so slovami Hybaj! Hybaj! ty trubiroh!.. Veď ti ja dám . Počkaj! Ty ozembuch. Máš štyri deti doma a ty chumaj, ideš sem do búrlivého zasadnutia. Ja ti dám búrlivého zasadnutia! Marš! Páni neskôr pochopili o čo ide a až im slzy tiekli od smiechu. Takto sa navonok ukázalo, aký Ježo v skutočnosti je.