Rozprávačom celého príbehu je prominentný novinár Frank. Dej sa odohráva v priebehu troch dní počas pohrebu bývalého predsedu vlády a bývalého Frankovho priateľa. Nepomenovaný „Mŕtvy“ sa vlastne stáva hlavnou postavou. Kniha začína opisom prípravy rozlúčky s Mŕtvym. Frank má za úlohu zásobovať svoju redakciu fotografiami z rozlúčky. Dej v reálnom čase však nie je takmer žiadny, väčšinu tvoria úvahy novinára nad jeho vzťahom k Mŕtvemu a nad Mŕtvym samotným. • K nohám mŕtveho položili dekoratéri sklenenú vitrínu s vyznamenaniami a radmi. Bolo ich veľa. Mŕtvy ich miloval. Túžil po nich, priam si organizoval príležitosti, aby sa k nim mohol dostať. Ak nie ešte horšie, ak svoju činnosť neusmerňoval na to, aby sa dostal k novej blyšťavej čačke, akú ešte nemal v svojej kolekcii.
Postupne vysvitá, že to bol kedysi jeho dôverný priateľ. V SNP bol Frankovým veliteľom - tvrdým, rozhodným a úspešným. Z tých čias na neho spomína ako na „chlapa“. Po vojne si prepracovával od najnižších miest stále vyššie a získaval si dôveru svojimi úspechmi.
• Čistil. Čistil a čistil. Osvedčil sa. Poslali ho vyčistiť zasvinený kraj. Žiadali od neho: buď rozhodný, pevný, tvrdý a nepodplatiteľný. neboj sa tvrdých činov a pamätaj, keď sa rúbe les, lietajú triesky. Za triesky ťa nikto nebude volať na zodpovednosť. Tak rúbal.
Postupne, s postupom na spoločenskom rebríčku, sa však z neho stáva figúrka bažiaca iba po moci so všetkými charakteristickými znakmi a chváli sa tým, že pre neho neexistujú priateľstvá. • Možno bol chlap. Ale prestal byť. Trasie sa o seba, o svoje postavenie, bojí sa každého, všetkých, a preto musím žiť ako zajatkyňa v tomto dome. K nám nikto nechodí. Nikto k nám nechodí a on stále skúma steny, či mu niekde nenastrčili odpočúvacie zariadenie. Je to doživotný žalár. Nie z neho úniku!
• Dnes je ten mŕtvy pre obidvoch cudzí, ako je cudzí každému. Ale Frank s Margitou ho poznali aj iného. Boj bol od malička jeho údelom. Viedol štrajky. Poburoval ľud na námestí. Chceli ho kúpiť, umlčať, diskreditovať. Nenávideli ho, ale museli ho rešpektovať. • A nebolo čo závidieť na jeho práci. Denne sa musel zapodievať desiatkami vážnych i menej vážnych problémov, z ktorých mnohým vôbec nerozumel, ale za ktoré zodpovedal. (...) Pravdaže, občania sa na neho obracali so všetkými starosťami, ale dobre fungujúci úrad si vie s takými vecami poradiť. Lenže on chcel rozhodovať o všetkom sám.