Ja za to nemôžem.“
Tvrdí, že sa mu nepáčia apoštoli a že si ich Ježiš vybral len tak od oka. Keď ho podvedie pasák prostitútky, s ktorou sa nakoniec len chcel porozprávať, rozplače sa a predstavuje si strašnú pomstu. Zároveň vie, že by jej nikdy nebol schopný. Zdá sa, že jediné, čo má rád, sú malé deti. • „Bohatstvo, ako ja školu nenávidím! A nielen školu. Všetko. Nenávidím život v New Yorku a vôbec. Nenávidím taxíky a autobusy na Madison Avenue so šoférmi, čo večne na teba revú, že sa vystupuje vzadu, nenávidím výťahy, v ktorých sa musím voziť, ak chcem ísť von, predavačov u Brooksa, čo ti donekonečna skúšajú nohavice, nenávidím...“
Premýšľa nad tým, kam sa podejú kačky z jazierka v zime, ale nenachádza nikoho, kto by sa nad tým chcel zamýšľať. Jedinou nádejou beznádejného idealistu zostáva malá sestrička Phoebe. Podarí sa mu vkradnúť sa do domu, aby ho nespozorovali rodičia a zobudiť ju. Tá mu však vyčíta, že ho vyhodili zo školy a že je proti všetkému a všetkým. Pýta sa ho, čo by chcel robiť, či existuje niečo čo by mal rád. • „Poznáš tú pesničku Keď raz človek niekde v žite chytí človeka? - To má byť Keď raz človek niekde v žite stretne človeka. To je báseň. povedala Phoebe. - Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takmom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja Ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedáva pozor, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec, ktorú by som fakt rád robil.“

Odchádza od sestry a chce prespať u ďalšieho učiteľa Antoliniho. Ten mu vysvetľuje, že sa nemá vzdávať a strácať svoje ideály:
• „Zistíš, že nie si prvý, v kom ľudské konanie vyvoláva zmätok, hrôzu, ba hnus. V nijakom prípade nie si v tom sám, a toto vedomie ťa vzruší a povzbudí.“
Na druhej strane mu hovorí, že vzdelanie nie je snobský výmysel pre blbých:
• „Nechcem ti nahovárať, že len vzdelanci a učenci môžu dať svetu niečo hodnotné. Nie je to tak. Ale tvrdím, že vzdelanci a učenci, ak majú navyše aj talent a tvorivú iskru, čo sa nanešťastie stáva zriedka, zanechávajú po sebe neporovnateľne hodnotnejšie záznamy ako ľudia, ktorí majú iba talent a tvorivú iskru.