Zmenila sa markízova mienka o ňom.,,Vidiečania prichádzajúci do Paríža zvyčajne všetko obdivujú, myslel si markíz, tento všetko nenávidí.Ostatní sú veľmi strojení, on je primálo, a preto ho hlúpi ľudia pokladajú za hlupáka.“. Zakrátko odišiel Julien na dva mesiace do Anglicka. Celkom nechápal načo tam ide, ale zoznámil sa s mladým ruským šľachticom, ktorý mu aj neskôr pomohol. Tento vystihol Juliena slovami: nepochopili ste svoje storočie. Po návrate sa na Mathildinu žiadosť zúčastnil prvého veľkého bálu. Veľkolepá výzdoba ho udivovala, no nelákala. Mathilde sa snažila nejak upútať jeho pozornosť, no nedarilo sa jej. Od toho večera si začala Juliena viac všímať, snažila sa preniknúť do jeho povahy. Postupne sa spoznávali. Akademik, tráviaci čas u rodiny markíza, objasňoval Julienovi históriu rodiny. Co vysvetľovalo niektoré zvyky Mathilde. Jej správanie pomaly ovládalo Julienovu mysel, no napriek tomu často pochyboval o jej láske, rovnako ako ona o jeho. Ju miatlo jeho chladné správanie, citom podliehal iba občas.považoval to za slabosť v Paríži. Jeho miatli jej vrtochy, nikdy nevedel, či to nerobí len ako napriek všetkým jej nápadníkom. Nepoznali ešte dobre svoje povahy. Bál sa ,že by to mohlo byť sprisahanie. Po prvej schôdzke však uveril. Písali si listy, hoci boli v jednom dome. Raz ho markíz zobral ako zapisovateľa na jedno nočné stretnutie. Všetko bolo tajné a Julien sa dovtípil, že to asi nebude celkom v súlade so spoločnosťou. Markíz ho poslal do Strasburgu , kde sa znovu stretol s mladým Rusom. Ten mu poradil s jeho neistotou v láske, hoci vzťah s Mathilde bol v plnom prúde. Boli rozhodnutí sa vziať, aj tajne. Mathilde už písala listy otcovi, aby ho nato pripravila. Bol ochotny dať im nejaký domček, Julienovi hodnosť a rentu. Zrazu však markíz zmenil svoje názory úplne opačným smerom. Prišiel mu totiž list od pani de Renal, ktorý ju donútil napísať mladý kňaz. List bol o tom, že Julien ide iba za peniazmi a slávou. Ten okamžite odišiel na vidiek pomstiť sa. Tehotná Mathilde nevedela o čo mu ide, no verila mu. Po príchode do Verrieres si Julien kúpil pištole a zaútočil na pani de Renal v kostole. Postrelil ju, nie však vážne, čo netušil. Vedel, že ho popravia a zmieril sa s tým. Zlomil sa až keď zistil, že pani de Renal žije. Proces bol dlhý a obe ho navštevovali. Mathilde však už nemiloval.,,Keď mal Fouqué dosť síl aby na ňu pozrel, videl, že postavila Julienovu hlavu pred seba na mramorový stolík a bozkávala ju na čelo...vlastnými rukami pochovala hlavu milého, Fouqué pritom div nezošalel od žiaľu. Pani de Renal dodržala sľub, nesiahla si na život, ale o 3 dni skonala v náručí svojich detí.“.