"Stojí vysoká divá poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov:
či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
nenosí a nenadája."
Tak začína báseň Detvan, ktorú napísal Andrej Sládkovič bezprostredne po dokončení Maríny. Je to lyricko-epická skladba zložená z piatich spevov (Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka).
Celý dej spadá do čias kráľa Matiáša. Martin - detviansky mládenec videl, ako mocný sokol vrhá sa na slabého zajaca. Veľmi ho nazlostilo, že silný si seberovného nehľadá, ale do slabšieho sa púšťa. V hneve sokola zabil. O nejaký čas sa dozvedel, že to bol sokol kráľa Matiáša. Martin sa vybral za kráľom, aby mu všetko vysvetlil. Cestou stretol zbojníkov. Tí práve viedli jeho milú - Elenu so sebou, aby im robila gazdinú. Hoci Martin bol len sám a protivníkov veľa, predsa vyšiel z boja ako víťaz. Povedal Elene kam ide a nakázal jej aby si dala na seba pozor. Martin kráľa zastihol na Slatinskom jarmoku. Priamo mu povedal, že zabil jeho sokola a vyrozprával mu i príhodu s Elenou.
"Ale som ja aj jastraba zronil,
čo mi zorapil holubicu..."
"Nezabil som ja dravca jastraba,
ale som zabil divého vraha,
straca a hrôzu nášho poľa:
Holubička to nebola slabá,
ale to veru tá moja drahá,
tá dobrá Elenka bola..."
Kráľovi sa veľmi páčila Martinova smelosť a priamosť. Preto ho dal zverbovať do Čierneho pluku. Pretože videl, že Martin má veľmi rád svoju Elenu, chcel sa presvedčiť, či je ho hodna. Rozhodol sa vyskúšať ju. Sám šiel za %nou, avšak Elena ho zaťato odmietala. Tak sa presvedčil o jej vernosti. Martin ešte dosť dlho pobudol v kruhu príbuzných a milej Eleny. Raz v noci však prídu poslovia od kráľa a Martin musí odísť do Čierneho pluku. Rozlúči sa z rodičmi a dá pozdravovať Elenu.
Pri vstupe do pluku si vynúti aby si mohol ponechať vrkoče, valašku, fujaru i kroj. To mu stále pripomína rodnú poľanu.
"Budem vám slúžiť, pán môj a kráľ môj,
v akýchkoľvek búrach žitia:
Ale ako ja pôjdem v tvrdý boj,
keď mi všetko milé schytia?"


Opis Martina slovami básnika:
"Čierna kabanka plecom visiaca,
širák kvietím operený,
červená stužka kvietím letiaca
a obličaj ozorený,
a mladý fúzik a briadka mladá,
a sokolieho oka lampada,
avrkočov havraních pár
a na opasku ligot storaký,
a dlhých krpcov dlhé návlaky.