Andrej Sládkovič Detvan
"Stojí vysoká divá poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov: či tých šarvancov Detvy ozrutných Poľana na tých prsiach mohutných nenosí a nenadája." Tak začína báseň Detvan, ktorú napísal Andrej Sládkovič bezprostredne po dokončení Maríny. Je to lyricko-epická skladba zložená z piatich spevov (Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka). Celý dej spadá do čias kráľa Matiáša. Martin - detviansky mládenec videl, ako mocný sokol vrhá sa na slabého zajaca. Veľmi ho nazlostilo, že silný si seberovného nehľadá, ale do slabšieho sa púšťa. V hneve sokola zabil. O nejaký čas sa dozvedel, že to bol sokol kráľa Matiáša. Martin sa vybral za kráľom, aby mu všetko vysvetlil. Cestou stretol zbojníkov. Tí práve viedli jeho milú - Elenu so sebou, aby im robila gazdinú. Hoci Martin bol len sám a protivníkov veľa, predsa vyšiel z boja ako víťaz. Povedal Elene kam ide a nakázal jej aby si dala na seba pozor. Martin kráľa zastihol na Slatinskom jarmoku. Priamo mu povedal, že zabil jeho sokola a vyrozprával mu i príhodu s Elenou. "Ale som ja aj jastraba zronil, čo mi zorapil holubicu..." "Nezabil som ja dravca jastraba, ale som zabil divého vraha, straca a hrôzu nášho poľa: Holubička to nebola slabá, ale to veru tá moja drahá, tá dobrá Elenka bola..." Kráľovi sa veľmi páčila Martinova smelosť a priamosť. Preto ho dal zverbovať do Čierneho pluku. Pretože videl, že Martin má veľmi rád svoju Elenu, chcel sa presvedčiť, či je ho hodna. Rozhodol sa vyskúšať ju. Sám šiel za %nou, avšak Elena ho zaťato odmietala. Tak sa presvedčil o jej vernosti. Martin ešte dosť dlho pobudol v kruhu príbuzných a milej Eleny. Raz v noci však prídu poslovia od kráľa a Martin musí odísť do Čierneho pluku. Rozlúči sa z rodičmi a dá pozdravovať Elenu. Pri vstupe do pluku si vynúti aby si mohol ponechať vrkoče, valašku, fujaru i kroj. To mu stále pripomína rodnú poľanu. "Budem vám slúžiť, pán môj a kráľ môj, v akýchkoľvek búrach žitia: Ale ako ja pôjdem v tvrdý boj, keď mi všetko milé schytia?"
Opis Martina slovami básnika: "Čierna kabanka plecom visiaca, širák kvietím operený, červená stužka kvietím letiaca a obličaj ozorený, a mladý fúzik a briadka mladá, a sokolieho oka lampada, avrkočov havraních pár a na opasku ligot storaký, a dlhých krpcov dlhé návlaky.
|