Reštavrácia vrcholné dielo Jána Kalinčiaka, označené ako "obrazy z nedávneho života", vyšla v roku 1860 v almanachu Lipa. patrí k jeho ojedinelým humoristicky ladeným prózam so šťastným koncom. Vznikla na základe spomienok na prostredie, v ktorom vyrastal. Podarilo sa mu v nej zobraziť svet zanikúcej triedy a na úrovni humoru a irónie zaujať k nej kritický postoj. Osobitosťou je jazyk, ktorý sa vyznačuje používaním množstva prísloví a porekadiel.
Hlavné postavy sú Adam Bešeňovský a Ján Potocký, ktorí sa snažia získať vo voľbách miesto prvého vicišpána. Nehanbia sa používať rôzne, a nie vždy čestné spôsoby, aby získali čo najväčší počet hlasov. Sympatickou postavou je zeman Števko Levický, ktorý ľúbi Bešeňovského dcéru Anuľku. Karikatúrnou postavou je zeman Matiáš Bešeňovský, človek slabého charakteru, ktorý pre peniaze dokáže zradiť i najbližšieho príbuzného.
V Záhorskej stolici sa chýlilo k voľbám. Kto bude vicišpánom, o tom mali rozhodnúť obyvatelia stolice. Navrhnutí boli páni Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Ich príbuzní, priatelia a prívrženci nevynechali ani jednu možnosť nahovárať tých druhých na stranu svojho kandidáta.
Pán Matiáš Bešeňovský - hlavný organizátor kortešačiek zo strany Adama Bešeňovského - doviedol kmotra Petra Barinu do domu Bešeňovských, aby ho presvedčil o svojich slovách. Na prahu domu ich privítal synovec Štefan Levický, mladý, vrtký a švárny mládenec, o ktorom všetci dobre vedeli, že má viac rozumu ako jeho strýc Adam a že práve on rozhoduje o vážnych problémoch. Prišli práve na veľkú hostinu, kde sa mali presvedčiť o bohatstve a štedrosti pána Adama. Na hostine bola i dcéra pána Adama Bešeňovského, Anička, pohľadné mladé dievča a bohatá dedička. K jej boku posadil grófa Želinského, aby jej dvoril, no ona využila prvú príležitosť a pridružila sa k Števkovi. Dalo sa vycítiť, že otec by rád vydal Anuľku za grófa, Števov strýc Ondrej stál však na strane mladých. Keď sa aj okolie pridalo na ich stranu, pán Adam ich odbil slovami: "No, keď bude Števko vicišpánom, môže sa s Anuľkou oženiť." Bol presvedčený, že síce múdry, no chudobný Števko k úradu tak ľahko nepríde. Úrady boli iba pre bohatých zemianského rodu. Mnohí chudobnejší zemania, prítomní na hostine, sa postavili a so slovami: "Nedajme sa kúpiť zato, že sme chudobní. Ja pán, ty pán!" - odchádzali od stola a nedali sa zadržať ani pánom Adamom. Mrzelo ho, že s nimi odišli aj nádeje na množstvo hlasov.
Chcel si však zachovať i priazeň Želinského pre peniaze.