Najchýrnejší z nich bol Matiáš, známy ako vábnik pri reštavráciách, človek obozretný a výrečný, čo vedel zemanov privábiť i spolu udržať. Práve okrikoval nezbedné detiská pod oblokom, keď zbadal vyslancov Potockého.
Tí si splnili poslanie na výbornú. Netrvalo dlho a pán Matiáš vykrikoval "Vivat Potocký!" Chýr sa rozletel po celej dedine. Na druhý deň stiahli páni bratia Matiáša medzi seba a žiadali, aby im to vysvetlil. Nahovoriť sa mu však nedali. Bránili pána Adama: "Veď sa ti ten i s chudobným porozpráva, nie ako Potocký. I starú nechá vždy pozdraviť." Keď im nedal za pravdu odobrali sa preč.
Števko vyriadil pánovi Adamovi odkaz od Ondreja Levického, nech si príde svoje veci vybaviť sám.
Adam so Števkom sadli na ďalší deň do koča a viezli sa do mesta. V Leviciach bola celá família Levických pokope. Ondrej ich poučil, komu treba dať hlasy vo voľbách.
Keď prišiel pán Adam do domu Levických, mlčali a neopätovali jeho vrelé prejavy. A keď spomenul grófa Želinského, Martin Levický povedal: "Všetko by bolo dobré, ale nám sa ten váš gróf nepáči." Pán Adam nečakal taký odpor. Bránil grófa a argumentoval tým, že bez neho prepadnú vo voľbách všetci - on, Levickovci, Števko.. Ondrej zakončil tým, že Adam si musí vybrať. Alebo oni, alebo gróf. Nepomohli žiadne argumenty. Debata sa skončila zvolaním: "Vivat Potocký!"
Od Levických sa vybral Adam do Bešeňovej. Doma je doma. Tam ho podporovali a tam má svojich ľudí istých. Medzi zhromaždenými však nevidel Matiáša, preto poňho poslal. Keď prišiel, v dome bolo veselo. Adam odviedol Matiáša bokom ako najlepšieho priateľa."Matiáško, prečo vy bočíte odo mňa?" - pýtal sa. Ten mu vypovedal, že je na mizine a on, Adam, mu málo platí, vraj tí druhí dali viac. Adamovi padlo ťažko vynaložiť ďalšie peniaze, ale čo robiť? Vytiaho tisícku a podal ju Matiášovi.
Ako Matiáš prví raz v živote tisícku zhliadol, vlstným očiam neveril, že naňho tak zrazu zo všetkých strán prší požehnanie, čiahol po nej i zvolal:
"Tak si, vaša milosť, i dom pokryjem, i stodolu vystavím, i dačo dlžôb splatím - a len o dvoje prosím! Po prvé, aby ste mi to na drobné premenili a potom sám pred slávnou famíliou vyriekli, že som ja na vaše slovo zbližoval Potockovcov, aby som skúsil, kto je verný, kto nie, lebo ináč by mi páni bratia neverili."
"Dobre Matiáško," odpovedal s úsmevom vicišpán, "urobím vám všetko po vôli, ale sa bojím, že vás Potockovci prenasledovať budú ak, sa dozvedia, že ste si z nich len bláznov robili za ich vlastné peniaze."
"Hja, vaša milosť, nechajte vy vodu bežať a kamene ležať, lebo vidíte, - kto sa hnevá, nech sa o zem hodí.