Z toho si ja nič nerobím, hnevu sa nebojím, o lásku nestojím, a kto sa chce biť, musí tam byť."
Bešeňovský prekvapene pozerali na Matiáša, keď zvolával na slávu Adamovi. Ondreja Levického to však zarmútilo. Vybral sa za Mikovičom, pomocníkom Potockého, a kuli plán. Rozhodli sa Matiáša potrestať za jeho "krivoprísažníctvo" a odskakovanie od jedných k druhým.
Keď išlo Bešeňovský vozom na kortešačky, narafičili prepad a uniesli Matiáša na tajné miesto. Pod rôznymi vyhrážkami ho donútili odprisahať, že nebude podnikať nič proti Potockovcom.
Dni utekali, blížil s deň volieb. Hostilo sa, pilo, veselilo. Pijatiky bolo dosť a pánov to tak zmohlo, že pospali jeden cez druhého. ráno ich slúžny Števko nemohol zobudiť. Naložili ich na voz, dali ešte po poháriku rumu a bolo im úplne jedno, že vozy ich vezú na opačnú stranu než je miesto, kde sa konali voľby. V mestečku sa schádzali páni zemania, hlavný župan gróf Gábory, Adam Bešeňovský, Ján Potocký.
Jožo Levický, aby odpútal pozornosť rodiny Medziborských, ktorá išla voliť Bešeňovských, odlákal ich ku komediantom pozerať komédiu. Voľby otvoril pán hlavný vicišpán. Zvolený výbor začal zapisovať hlasy. Adam s hrôzou zistil, že Potocký začína mať viac hlasov ako on. Keď sa Matiáš zdvihol, že ide hľadať stratené rodiny Bešeňovských, Medziborských, Kadičovcov, vynoril sa pri ňom Peter Barina a šepol: "Vykričím, kmotor, vykričím!"
Voľby skončili. Prvým vicišpánom sa stal Janko Potocký, druhým Števko Levický. Adama polomŕtveho dali do koča a poslali domov do Radošoviec.
Až o chvíľu dorazili Bešeňovský, ktorí sa precitli v lese po opici. Medziborskí sa zabávali pri komédii a Kadičovcom ktosi ukradol člny a nemohli sa dostať cez rieku.
I sám Potocký sa čudoval, ako to všetkov Ondrej Levický zariadil.
Števko padol u Adama do nemilosti. Ondrej mu odstúpil celý dom. Peter Barina zbytočne nahováral Adama, aby splnil sľub a dal Anuľku Števkovi, ten nechcel ani počuť.
Až raz prišli k nemu na návštevu všetci traja - Potocký, Števko i Ondrej Levický. Zložili mu poklonu a oznámili mu novinu. Kráľ si ho povoláva do Budína za konziliára. Hneď omladol a ožil. Keď si Števko vypýtal Aničku za ženu, zdráhal sa len krátko. Po svadbe odišiel Adam do Budína. Rodiny Bešeňovských, Potockých a Levických sa zmierili. Pán Matiáš sa oddal alkoholu a zomrel chudobný. Peter Barina spokojne nažíval v zhode s Levickými a rozprával ich dietkam, ako to bolo, keď ich otca za vicišpána volili: "Hej, deti moje, to boli časy! Takých už viac nebude!".