Victor Maria Hugo Chrám Matky božej v Paríži

O AUTOROVI:
-básnik, prozaik, esejista a dramatik
-velikán francúzskej literatúry. Predslovom k dráme Cromwell, ktorá sa stala manifestom romantizmu sa stal vedúcim predstaviteľom romantického hnutia
-na dvore Karola X. bol menovaný za rytiera Čestnej légie
-dostával množstvo ocenení
-odmenu dostal aj od kráľa Ľudovíta XVIII. -bol členom Francúzskej akadémie
-po revolúcii sa stal poslancom za republikánov
-je pochovaný pod Víťazným oblúkom

OBSAH
Sviatok Troch kráľov bol u Parížanov veľmi obľúbený. Všetci ľudia prišli na námestie Gréve a tešili sa na predstavenie. Tento rok ho pripravoval básnik Pierre Gringoire. Ten však so svojimi mystériami nezožal úspech. Predstavenie prerušila voľba pápeža bláznov, ktorú vyhral Quasimodo, zvonár z chrámu Matky božej. Básnika to nahnevalo a keďže nedostal peniaze za predstavenie, ktoré potreboval na nocľah a oblečenie, túlal sa po uliciach Paríža. Mimovoľne šiel v pätách Esmeraldy. Zrazu zbadal, že ju niekto prepadol. Rozbehol sa k nej, lenže ktosi ho zrazil k zemi. Objavil sa tam kapitán Phobeus s vojakmi a oni Esmeraldu zachránili. Zatkli jedného muža, Quasimoda, lebo druhý ušiel. Keď sa Esmeralda Gringoirovi stratila, túlal sa len tak. Zablúdil do jednej ulice, kde ho prepadli tuláci a zaviedli pred svojho kráľa - Krivého Cundrošíka. Tam ho chceli obesiť. Ak by niektorá z tuláčiek bola ochotná zobrať si ho za muža, neobesia ho. Našla sa jedna, ale zobrala si ho iba preto, že nemala rada krviprelievanie. Bola ňou Esmeralda, mladá cigánka, ktorá sa živila tancom a predvádzaním šibalských kúskov svojej kozičky Džali. Quasimodo bol za pokus o únos odsúdený, mal byť vystavený hodinu na pranieri. Nik sa nad ním nezľutoval, ani arcidiakon Claude Frollo (ktorému vlastne pomáhal Quasimodo uniesť Esmeraldu), ktorý ho vychoval. Quasimodo, ktorý Frolla miloval, bol z toho veľmi smutný. Napokon sa nad ním zľutovala Esmeralda, dala mu napiť vody. Quasimodo ju preto začal mať veľmi rád. Esmeralda si medzitým dohodla schôdzku s Phoebom. Mali sa stretnúť na moste a ísť do hotela. Claude Frollo o ňu však taktiež javí záujem a keďže Phoebus zmaril jeho plán únosu, zúri, keď odhalí ich schôdzku. Skryje sa v ich hniezdočku lásky a prv ako Phoebus Esmeralde „dokáže svoju lásku“ , Frollo ho zabije. Lenže Phobeus nebol mŕtvy, pomohol mu mastičkár, opäť sa uzdravil a začal chodiť za svojou bohatou slečnou. Na Esmeraldu dávno zabudol.

Esmeralda omdlela a prebrala sa až na súde, kde sa pod ťarchou mučenia (španielskou čižmou) priznala. Je odsúdená na smrť za vraždu a bosoráctvo a uvrhnutá do väzenia. Tam za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje, aby spolu ušli. Ale Esmeralda v ňom spoznala vraha a nenávidela ho. Musela zomrieť. Na námestí de Gréve už bola pripravená šibenica. Keď bola cigánka zmierená s osudom a so slučkou na krku, objavil sa Quasimodo, ktorý ju zachránil a ukrýval v Chráme. Medzitým sa to Frollo dozvedel a v noci za ňou prišiel. Bol ako posadnutý, Esmeralda sa nemala ako brániť. Na pomoc jej prišiel Quasimodo, ktorý by útočníka premohol, ale keď zazrel tvár svojho pána, prestal ho biť a namiesto toho bil kňaz jeho. Esmeralda vytiahla nôž, Quasimodo ušiel. V druhej časti Paríža sa konali prípravy na oslobodenie Esmeraldy. Hliadka mužov sa snažila dostať dnu. Quasimodo im maril prácu, ako sa len dalo. Zabil aj Jehana, brata kňaza Frolla, ktorý sa mu do očí smial. V Paríži bol na návšteve aj kráľ, ktorý bol práve v chráme, keď sa dozvedel o útoku na chrám. Hliadka mu priviedla dvoch, ktorí boli priamo zapletení do vzbury. Bol to aj Gringoire, ktorý mal byť popravený, ale predsa len nejako ušiel. Zistil heslo tulákov a mohol bezpečne prejsť medzi ich zástupom. Zachránil Esmeraldu, ktorú previezol cez rieku a nechal ju tam samú s Frollom, ktorý ju odviedol k šibenici. Tam ju nechal podržať Gudule a sám šiel po hliadku. Gudula zistila, že je to jej stratená dcéra, ale už bolo neskoro, hliadka prišla na námestie. Matka dcéru bránila, vyčerpaním však zomiera. Frollo stojí na veži a pozoruje popravu Esmeraldy. Vo chvíli, keď ju obesia, začne sa smiať. Za ním stojí Quasimodo plný nenávisti k Frollovi za to, čo urobil Esmeralde a zhodí ho dole. Vzápätí sa zvonár stratí. Neskôr v pivnici obesencov nájdu dve kostry. Jedna záhadne objíma druhú. Kostra ženy a kostra muža. Tým mužom bol Quasimodo.

Výpis peknej myšlienky

„Medzi všetkými ohavnými kostlivcami našli dve kostry, z ktorých jedna cudne objímala tu druhú. Jedna z nich bola kostra ženy, lebo mala doposiaľ na sebe niekoľko zdrapov šiat z látky, kedysi z bielej a na krku náhrdelník z adrezavachových zrniek. Druhá kostra, ktorá prvú pevne objímala, bola kostra muža. Všimli si, že mal pokrivenú chrbtovú kosť, hlavu zaseknutú medzi lopatkami a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomené väzy a tak bolo jasné, že nejde o obesenca. Muž, ktorého kostra to bola, prišiel sem teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa na prach.“

Záver:
Dielo má zaujímavý dej s dobrou zápletkou.

Príliš často sa však autor venuje opisu krajiny, názorov. Príbeh potom začína nudiť, stráca na pútavosti. Zaujímavá bola postava Frolla, aj keď si myslím, že kňaz (najmä v dnešnej dobe) by sa nemal správať tak nerozumne. Autor dobre vystihol postavu Quasimoda - bol odstrkovaný len pre jeho nepekný vzhľad napriek tomu, že mal dobré srdce.