Jednotlivé časti spája jednotný dej, ktorý miestami prerušujú autorove úvahy (reflexie) a piesne (maliniarok, poľovnícke piesne). Hlavné postavy sú zobrazené s psychologickou prenikavosťou. Každá z nich má jedinečné charakterové vlastnosti a jedinečný vnútorný svet, s ktorým sa čitateľ postupne oboznamuje. Michal je čestný, sebavedomý, hrdý, svedomitý, niekedy vznetlivý muž. Hanka je milá, pozorná, obetavá, verná, i keď niekedy žensky rozmarná. Artuš je sebecký, panovačný aristokrat, ktorý chce za každú cenu dosiahnuť svoj cieľ. I za cenu obetí.
Pozdrav: -Pozdravujem vás, lesy, hory
z tej duše pozdravujem vás!
Týmito úvodnými veršami básnik vyjadruje svoj obdiv prírode, ktorá má na človeka obrodzujúci vplyv –lieči, uzdravuje, oživuje. Pomáha zabúdať na žiaľ a bôľ, obnovuje nádeje.
Už 1. časti autor stavia do rozporu svet kaštieľov a chalúp: v obraze hradu na skale, opusteného a izolovaného od sveta, ale dobyvačného – páni ako strojcovia vojen a nešťastí. „ ...pyšný nežli hrad...“. V centre pozornosti je hájovňa, ktorá je skrytá v kroví. Stojí istejšie ako hrad. Je chudobná, ale bezpečná. Ochraňuje ju sama príroda, vrchy, ktoré za ňou stoja, lesy okolo, mocné stromy. Pri opise nachádzame množstvo zdrobnelín ako symbol jednoduchosti a krásy dedinských obydlí.
Po smrti starého hájnika prišli robotníci a hájovňu opravili a obnovili. Vedľa nej je malá záhradka s kvetmi, za domom tečie horská riava, ktorá svojim hlukom prerušuje velebnú tichosť lesa. Chalúpka je schovaná pred svetom. Vedie k nej krivoľaká úzka cesta, ukrytá pred drzými pohľadmi. Môže až sem zájsť ľudská zloba?
Zo všetkého cítiť dobro, posvätnosť a čistotu, ktorá tkvie v prírode a prostredníctvom nej plynie i z jej obyvateľov. Do konfrontácie s týmto môžeme posunúť chladnú krásu a blahobyt, s ktorými sa stretá Michal pri svojej návšteve v kaštieli, prosiac o miesto svojho mŕtveho otca – miesto hájnika. Michal je ohúrený nádherou kaštieľa: „.. v nádobách stácich, visutých (tie zveri tvár, tie krídla mali) zas celé stromy hájom stáli; čo predtým nikdy nevidel a kde by aj? – na tisíce skiel ho žiarivým pooblietlo svetlom ...“
Spokojný Michal kráča lesom a život sa mu zdá byť krásny. Počuje prírodu, spev dievok na poliach a taký nadšený sám sebe sľubuje, že bude verne slúžiť svojmu pánovi. Prestane sa túlať, bude mať prácu i domov. V kútiku srdca myslel na dievčinu z dediny. Bola z dosť majetnej rodiny a mala veľa pytačov. Žiadnemu z nich sa však ešte nesľúbila. Pokiaľ bol Michal paholkom, neodvážil sa popýtať ju o ruku. Teraz to však môže smelo skúsiť.