„Stoj“ kríkla žena rozzúrená,
„ späť! Netkni sa ma, hnusný diable!
Na Boha zručím svoju vec,
Ty nútiš bych sa prehrešila!
Vidz!“ z klina schvatla záražec-
„Ak neustaneš, jak som žena,
viac neprekročíš toho prahu,
bezbožník ...varuj!“
Hanka v obrane svojej ženskej cti zabije Artuša. Michal nenašiel pána v lese a začal tušiť čosi zlé. Utekal k svojej chalupe, kde našiel úbohú Hanku a mŕtveho Artuša. Prinútil ju odprisahať, že nikomu neprezradí, kto zavraždil. Onedlho prišli poľovníci a našli mŕtveho Villániho. Miško im oznámil, že ho zabil, lebo chcel ponížiť jeho ženu. Zviazali ho a chceli odviesť. On sa však sám na druhý deň šiel udať k súdu.
„Ach zloba nájde dvere všade!“
Na Podvrší je ticho. Hanka odišla k rodičom. Chýr ju však predbehol a ani oni nemajú nad ňou zľutovania. Musela ísť na súd a klamať, lebo to Miškovi sľúbila. Veľké trápenie však v sebe neuniesla a pomiatla sa. Matka od žiaľu zomrela a Hanka sa túla po okolí.
Po roku prišiel deň posledného pojednávania. Miška sa sudcovia pýtajú, či ten čin naozaj vykonal on a nie niekto iný. Podozrivá je i Hanka, ale on ju bráni. Jedni svedkovia ho obviňujú, iní ho bránia. Keď obhajca prednesie dojímavú reč na Miškovu obhajobu, zrazu vstúpi do sály Hanka. Pospevuje si, hovorí nesúvisle, ale vyjaví celú pravdu. Súd vyriekne: Spor Boh rozsúdil!-
-Šiel, Michal, koniec po väzneniu - šiel, pojmúc ženu pomätenú ...
Pomätená Hanka smúti za rodičmi a spieva žalostné piesne.
Miškov život s Hankou je ťažký, lebo ani rozprávať sa s ňou nedá. Raz v noci sa strhne búrka a rozvodnená rieka odnesie most. Michal sa vybral von a vidí čo sa stalo. Zrazu zbadá ako sa k rieke rúti koč. Zakričal na kočiša, aby zastavil, a tak cestujúcim zachráni život. V koči sedel i starý Villáni. Myslel si, že Michal chce peniaze, no on túžil iba počuť slová odpustenia pre seba a svoju ženu. Pán Villáni odpúšťa a káže Michalovi, aby prišiel za ním.
V 14. časti – Pieseň hviezd
15. časť: Na Podvrší je ticho a pokoj. Rovnako v lese i v hájovni. Hanku vidieť s dieťaťom v lone. Z lesa sa blíži náhliaci sa spotený Miško. Je zvedavý na svojho syna Janíčka i vyzdravenú ženu. Zbohom -je názov záverečnej básne.
Pozdravujem vás, lesy, hory,
Pri odobierke nastokrát!

Ak hlbšie nazrieme do diela, zistíme, že príroda a ľudský svet sa výborne dopĺňajú. Pod ľudovým svetom však Hviezdoslav rozumie už známy svet chalúp, nie prostredie panstva a vrchností. Lesy – to sú priatelia jednoduchých ľudí, nie kaštieľov. Dielo sa dotýka aj národných problémov, ako aj súvekých spoločenských otázok, ako aj problematika úlohy šľachty v národnom živote.