Čím viac sa mloky ľuďom podobajú, tým väčšie sú roztržky medzi nimi. Keď nájdu chlapci mloka a začnú ho kameňovať, on použije ručný granát a zabije seba aj všetkých chlapcov. Nasleduje roztržka v Normandii. Sedliaci, ktorým mloky kradnú jablká, začínajú podnikať zabíjacké výpravy. Mloci na oplátku potopili parník a nezostalo to len u neho, bola vyhlásená celosvetová vojna. Vedci poukazujú na rozdiely medzi mlokmi vplyvom prostredia a práve Nemci vyhlásili druh zo severu Nemecka za ten najdokonalejší a ostatných mlokov za menejcenných. 11.11. o jednej hodine ráno bol z ničoho nič pocítený veľký otras a vzápätí na krajinu dopadlo veľké množstvo blata. Straty na životoch boli značné. Nebola to však prírodná katastrofa, ale dielo mlokov, ktorí si rozširovali plytčiny, ktoré sú najvhodnejšie pre ich život. O pár dní sa to isté zopakovalo v Číne. 20.11. rádioamatéri zachytili silnú vlnu a vzápätí sa ozval Chief Salamander (vodca mlokov). Požadoval vysťahovanie územia, ktoré plánujú zmeniť na plytčinu a vzájomnú spoluprácu v dodávaní výbušnín. Ľudstvo bolo zhrozené, ale všetky snahy o záchranu územia boli márne a nedodanie výbušnín sa trestalo vyhodením obývanej pevniny do vzduchu. Mapa sa rýchlo zmenšovala. Keď pán Povondra uvidí vo Vltave hlavu mloka, strašne sa zľakne, že prenikli už aj do vnútrozemia a „bere to na sebe“. (Keby nebol pustil kapitána van Tocha k pánu Bondymu nič by sa nebolo stalo.) Ku koncu „Autor mluví sám se sebou“ a presviedča sám seba, že nemôže ľudstvo, ktoré stále nerozumne dodáva mlokom trhaviny, nechať zomrieť. Nakoniec sa nechá presvedčiť a mloky začnú proti sebe bojovať (podobajú sa na ľudí), otrávia vodu a navzájom sa vyhubia. Oceány sa vrátia do pôvodného stavu a ľudia vysušené územie znovu osídlia. Postavy
Kapitán J.van Toch – typ búrlivého dobrodruha so srdcom romantika. Mlokov si veľmi obľúbil, učil ich a písal o nich denník. Boli to jeho Tapa Boys a zostali až do jeho smrti.
„A chlapče, za chvílu vylezl z moře jeden takové ještěrka, postavil se na zadní nožičky a kroutil celým tělem. A dělá na mně ts-ts-ts. Kdybych nebyl ožhralé, tak bych třeba po tom střelil; ale já byl kamaráde, nalité jako Angličan, a tož říkám, pocem, ty, pocem, tapa-boy, já tě nechcu ublížit.“ (str.45)

Pan Povondra – obyčajný človek. Najprv je pyšný, že vďaka jeho inštinktu začala tzv. mločia doba a začne zbierať novinové výstrižky so „svojou“ tematikou. Potom sa takmer zrúti s vedomím, že mloci už prenikajú do vnútrozemia a môžu potopiť už aj nedosiahnuteľnú Prahu.