Timravina novela "HRDINOVIA" sa začína vyhlásením mobilizácie pred I. sv. vojnou. Všetci obyvatelia obce sú z toho vyvedený zmiery.
"Mara!" - skríkla na dievku, ktorá ležala na vedľajšej posteli, pohodlne si vydychujúc, "Vstaň, bubnujú!" "Jaj, Bože, to už zato, že bude vojna"
Mnohí, neraž hrdí na svojich synov cítiac strach a úzkosť. Vediac, že ich čaká front. Naproti tomu, tí, čo sa doteraz hanbili za svoju telesnú chybu sú spokojní. Vedia, že od nich vojna nežiada to najcennejšie - život.
"I môj Paľo by musel ísť teraz do vojny, ak by nebol umrel"
Mnohí vzdychajú, plačú. Len páni sú za vojnu. Ich sa - samozrejme - mobilizácia netýkja. Najviac sa oduševňuje za vojnu notár Boháň. Ten, kto nie je ako on, je vlastizradca. Vidiac, že podnotár Širický nie je za vojnu, začnú ho podozrievať. A tak Širický, hoci v skutočnosti drží z ľudom, predsa zakričí:
"Nech žije vojna!"
V skutočnosti však premýšľa ináč:
"Prečo majú bojovať títo? Prečo umrieť? Čo zavinil tento ľud a čo dobrého kynie preň za to? .. Ľud tichý, ľud krotký, ľud môj."
Jeho presvedčenie nezmení ani láska k Líze Malinskej, ktorá prisluhuje vládnemu režimu. Keď raz večer počuje, ako sa Líza smeje nad plačom žien, odpadne mu od srdca.
Čoskoro ide i Širický a Boháň na odvod. Širický ho prijíma ticho - nutné zlo. "Hrdina" Boháň, však pri odvode od strachu zamdlieva. Nakoniec zostane doma a jeho hrdinstvo znovu sa prejavuje len prádznymi rečami.
Skutoční hrdinovia sú tí, čo odišli na vojnu s pevným rozhodnutím zbytočne nezabíjať.
Vo vojne padli mnohí. Medzi nimi i Širický.