Margita Figuli Tri gaštanové kone

Margita Figuli Narodila sa v tom istom dome ako P. O. *2. 10. 1909 – Vyšný Kubín Hviezdoslav. Študovala na Obchodnej akadémii †1995 v Banskej Bystrici. Neskôr pracovala ako anglická korešpondentka v Tatra Banke v Bratislave. Literárne prvotiny napísala pod pseudonymom Oľga Morena (verše) alebo Morena (próza).



Tvorba: Pokušenie - zbierka poviedok
Uzlík tepla
Tri gaštanové kone - román
Tri noci a tri sny
Babylon – historický román
Ariadnina niť – bibliografická próza

Tri gaštanové kone
(román)

Magdaléna a Peter, ktorí sa poznajú od malička, si sľúbia večnú lásku a vernosť. Peter odchádza a Magdaléna svoj sľub nedodrží nie však jej vinou. Na naliehanie svojej matky, ale i preto, že ju Zápotočný zneuctí, rozhodne sa Magdaléna vydať za Jána Záptočného. Jej život sa s týmto krutým a surovým mužom stáva pre ňu ťažký. Jano ju psychicky aj fyzicky týra. Jej utrpenie sa skončí, keď Jano zomiera pod kopytami gaštanového koňa, ktorému vypaľoval meno „tulák“. Táto prezývka patrila Petrovi. Peter sa vráti, ako Magdaléne sľúbil a začínajú svoj spoločný a šťastný život. Charakteristika postáv:
Magdaléna: - mladé dievča, s Petrom sa poznajú už odmalička. Ich láska je veľmi veľká, verná; s Petrom si dali sľub – musí najprv postaviť dom a potom príde po ňu na troch gaštanových koňoch; na naliehanie matky a pre zneužitie Janom Zápotočným sa za Jana vydá; Zápotočný ju fyzicky aj psychicky týra; aj keď nemá šťastný život, nikomu sa nesťažuje, chodí ako bez duše:
„Nikdy som ešte takej smutnej svadby nevidel. Veď ani neplakala, len tvár mala takú, akoby ju niekto drhol povrazom. Hneď som si povedal, že sa z toho nevykľuje nič dobrého. Ako vkročila do jeho domu, nik nevidel usmiať sa ju. To Zápotočného vraj najväčšmi jeduje, že sa nerobí pred svetom k nemu vľúdnou. Že chodí ustavične, akoby ju zuby boleli. Vravím, že nenarieka, nikdy nikomu sa nepožaluje, nikdy nikomu nič zlého o ňom nepovie. Ale keď pozrieš na ňu, všetko vyčítaš z jej tváre, ako z biblie o Kristovom utrpení.“

„Pri pohľade na jej ruky cítil si vôňu miesenia chleba. Pri pohľade na jej postavu javili sa ti v celej prelesti tvary rodného chotára. Pri pohľade na jej ústa miešalo sa ti materino mlieko so šťavou čerešní. Pri pohľade na jej oči zmäkol si od sily a dobroty, ako mäkne plodné pole pod tichým májovým dažďom.“

Náhle ochorie, všetci si myslia, že nedožije rána, ale predsa sa uzdraví.

Nakoniec, keď umrel Zápotočný, Peter sa s Magdalénou tajne zosobášili, pretože jej matka to nechcela dovoliť. Po sobáši odchádzajú domov.
„Lenže Magdalénina matka neústupčivo nástojila na svojom a nesúhlasila s naším počínaním. Nechcela dovoliť Magdaléne, aby sa za mňa vydala, a preto sme sa zosobášili pri dvoch svedkoch proti jej vôli. Po tomto veľkom utrpení patrili sme si už navždy, ale nechcel som Magdalénu voviesť do svojho domu, kým by sa nestala mojou zákonitou ženou. Nemali sme iné východisko, nuž nevyčkali sme ani čas smútku.“


Peter : - je zaľúbený do Magdalény; nazývajú ho tulák, popolvár – „Neviem, ako sa jej vplietol do myšlienok ten popolvár, ale mal som naozaj s ním niečo spoločného. Každý musí uznať, bola to ťažká úloha Popolvárovi z rozprávkového sveta postínať vojsko ježibaby, premôcť troch drakov a odňať moc Železnému Mníchovi, ale omnoho ťažšie bolo mne, popolvárovi dnešných čias, vyslobodiť Magdalénu z moci jej matky a Zápotočného, lebo mne chýbal zázračný palošík. Namiesto neho mal som iba svoje svedomie, odhodlanosť a nesmiernu lásku, za ktorú bol som ochotný dať život“. - Magdalénu chce požiadať o ruku; po sľube, ktorý si dali s Magdalénou, odišiel do rodného kraja a hneď začal stavať dom, ktorý Magdaléne sľúbil. Hoci sa vyskytli nejaké prekážky, všetko prekonal (minul všetky peniaze, tak si našiel nové zamestnanie - začal skupovať kone, so stavbou mu chodili pomáhať aj miestni obyvatelia)
- dvakrát zachráni Magdalénu pred kopytami koňa
- veľmi trpí, keď sa dozvie po príchode, že je vydatá za Zápotočného
- Sen o tom, ako žijú s Magdalénou spolu v ich vlastnom dome s deťmi sa mu nakoniec splní.

Zápotočný : - najbohatší muž v kraji, má záujem o Magdalénu
- je veľmi krutý, Magdaléne je neverný, po čase začal piť, veľmi žiarlil na Petra, preto aj gaštanovému koňovi vypaľovať meno „tulák“
- jeho žiarlivosť ho priviedla až k takému hroznému činu, ako je pokus o vraždu (chcel zabiť Petra)
- bol krutý nielen voči koňom, ktoré týral, ale aj voči Magdaléne:
„ Povedal mi napríklad, že Zápotočný nakúpil veľa koní, a čo jeden, to nebezpečnejší. Hryzú, kopú a nechcú ťahať. I smelému chlapovi sa je ťažko k nim priblížiť. Ale Jano núti Magdalénu, aby im chodila dávať žrať a napájať ich. Celá je od nich dotlčená. Šušká sa po dedine, že jej to robí za trest, že čaká toho s troma koňmi.“
- umiera pod kopytami jedného z gaštanových koňov, ktorému vypaľoval meno „tulák“.

Výpisky

„ Magdaléna je dievčatko, ktoré nemôže ešte rozumieť láske. Ale ja sa v ten čas mením na šuhaja, ktorý zápasí s prvým pokušením.

Takýto vymotávam klas z Magdaléniných vlasov a nemôžem necítiť, aké sú mäkké a jemné, a chcel by som si do nich vnoriť tvár. Už myšlienka na tento lahodný pocit ma vzrušuje, ale neopovážim sa. Odkladám si to navtedy, keď Magdaléna bude môcť pochopiť význam týchto krásnych vecí. Musí mi stačiť chytiť ju za ruku a letieť s ňou ďalej. V najväčšom slnečnom teple vraciame sa domov, celí zadychčaní a nevinne mladí.“

„Trvalo skoro dva roky, kým som sa na to všetko zmohol. Ale Magdaléna nemusela sa náhliť s vydajom, veď bola mladá. A ak ma naozaj mala rada, prečo by nečakala. Bol som si istý, že ju nájdem v ich dvore a že ma privíta tým nežným prevretím očí. Podľa toho by som najlepšie poznal, že neprestala byť moja.“



„Je pravda, že nemám taký majetok ako Zápotočný, - bránil som sa, - lenže človek nie je človekom len podľa imania. To by bola pre život falošná, neprimeraná miera. Sú isté ľudské vlastnosti, ktoré majú venu veľkého bohatstva, a na to ste zabudli. My dvaja s Magdalénou dávame prednosť týmto vlastnostiam pred leštinským chotárom. Jedine my dvaja máme právo rozhodnúť o svojej budúcnosti, lebo sa rozhodujeme dobrovoľne, bez násilnosti a čistým srdcom.“


„Žije … Žije… Žije…
Nebolo mi treba vysvetľovať, že ide o Magdalénu. Pocit tichej radosti prenikol mi myseľ, ale v tej istej chvíli som pobadal, ako sa kolíšem od vysilenia.“

„Keby si nebol dával taký pozor, iste by som mu bol črevá vysnoval. Viete, že Magdalénu najprv zneuctil, aby ju donútil vydať sa za neho? Podlo a násilne sa jej zmocnil. Pľúca sa mi driapali, keď som sa to dozvedel. Dobre si to vyšpekuloval. Pravdaže, potom nemala iného východiska, len stať sa gazdinou na jeho majetku, aby zakryla hanbu. A keď bola v šiestom mesiaci, potom ju pošle medzi splašené kone. Viete, že dieťatko sa predčasne narodilo? Aký oplan.“

„Kôň pripravený o zrak nevedel, kde sa vrhnúť. Hodil sa znova dozadu a splašený krikom ľudí pred vrátami sa potom rozletel. Nevidomý, zaryl kopytami do pŕs Zápotočnému a podkovou mu búšil do pravej sluchy. Cvalom sa rozohnal cez dvor do záhrady. Narazil na kamenný múr a tak sa dokaličil, že ho museli na mieste zastreliť.“

„Ako som už hovoril, šli sme v noci. Tma tejto noci bola presýtená tuhou jarnou vlahou. Zem pod kopytami našich troch gaštanových koní sa parila a kyprela. Oblaky viseli na hviezdach a prisávali sa k nebu ako decko k prsníku matere. Hory voňali čečinou, lebo sú tam samé čečinové, a zdali sa zdvihnuté vysoko proti obzoru.“




Vlastný názor:

Najviac ma zaujalo to, aká veľká dokáže byť láska medzi dvoma mladými ľuďmi.

Autorka krásne opisuje Petrove city, ktoré cíti k Magdaléne. O tom, aká veľká je jeho láska, svedčí aj to, že sľub, ktorý dal Magdaléne, dodržal. Naopak, veľmi ma zarazila krutosť Jána Zápotočného, ktorá nemala hraníc. A takisto aj honba za majetkom Magdaléninej matky, ktorá sa nehanbila vydať svoju dcéru do rúk takému krutému mužovi akým bol Zápotočný. Páčili sa mi aj opisy krajiny, ktoré autorka vsunula do diela ( napr. opis dediny, opis noci v lese, ktorá bola zároveň svadobnou nocou Petra a Magdalény,…). idea: Rodičia by nemali brániť láske svojich detí, pretože deti z toho môžu byť v budúcnosti veľmi nešťastné.
Víťazstvo čistej a úprimnej lásku nad túžbou po bohatstve, ktorú stelesňovala Magdalénina matka - chcela, aby sa vydala za bohatého gazdu, čo sa jej aj nakoniec podarilo.