Romain Rolland Peter a Lucia

Romain Rolland: Francúzsky prozaik, dramatik, esejista, hudobný historik. Narodil sa
29. 1. 1866 v Clamecy, v rodine notára. V rokoch 1886 – 1889 študoval
30. 12. 1944 históriu najprv na Ecole Normale Supérieure, potom
v Ríme. Bol profesorom dejín umenia na Ecole Normale a prednášal dejiny hudby na Sorbone. Súčasne bol hudobným kritikom a písal hudobné monografie. Písať začal už sa svojich štúdii v Taliansku.
V roku 1914 odišiel do Švajčiarska a v r. 1915 dostal Nobelovu cenu. Zomrel v roku 1944 vo Vézelay.

Tvorba: 1892 – Posledný proces Louisa de Berquin
1913 – Tragédie viery
1898 – Víťazstvo rozumu
1899 – Divadlo revolúcie (trilógia)
1902 – 14. Júl
biografie: Beethovenov život, Hudobníci minulosti, Hudobníci prítomnosti, Haendel, Cesta za hudbou minulosti, Beethovenova veľká doba tvorivosti, Spomienky na Richarda Straussa, Michelangelo, Život Tolstého, Mahatma Gandhi.
Ján Krištof
Očarená duša
Dobrý človek ešte žije
Créambault
Nad ruvačkou
Ako zabrániť vojne
Pozdrav Ruskej revolúcii
Peter a Lucia

Peter a Lucia: malý román, zastáva duchovnú nezávislosť.
Dej: je presne časovo ohraničený, odohráva sa od stredy, 30. 1. 1918, do Veľkého piatku 29. 3. 1918,
Hlavné postavy sú dvaja mladí ľudia, Peter a Lucia. Spoznali sa v metre počas bombardovania Paríža Nemcami. Hoci sa poznali len veľmi krátko - 2 mesiace – stihla medzi nimi vzplanúť čistá a veľká láska. Peter si spolu s Luciou plánujú spoločnú budúcnosť, ale vtedy ešte nevedia, že bude taká krátka. Dej sa končí smrťou oboch hlavných postáv, keď sa chceli uchýliť pred bombardovaním do chrámu, aj keď boli pohani. Koniec je tragický, lebo v chráme ich zavalí veľký padajúci trám.
Charakteristika postáv: Peter: pochádza z dobre situovanej meštiackej rodiny, jeho otec je vzorný úradník.
Má ešte o šesť rokov staršieho brata Filipa, ktorého má veľmi rád. Tento krásny súrodenecký vzťah však naruší vojna, lebo Filip musel narukovať hneď po začatí vojny. Preto Peter vojnu nenávidí, je to podľa neho nezmysel. Peter sa o svoj život bojí, lebo aj on musí ísť čoskoro do boja. Preto si myslí, že mu ostáva už len pol roka života, ale ešte netuší, že to bude ešte o štyri mesiace menej, ako predpokladal. Do Lucie sa zamiluje na prvý pohľad.

Veľmi ju miluje.
Lucia: chudobná talentovaná výtvarníčka, ktorá žije len s chudobnou matkou. Živí sa maľovaním lacných obrázkov. Petra veľmi ľúbi.


Výpisky

„Petra povolali k vojsku s jeho spolužiakmi, osemnásťročnými deťmi. O pol roka vlasť bude potrebovať jeho telo. Vojna si ho vyžadovala. Už len pol roka mu ostáva. Pol roka! Keby aspoň človek mohol za ten čas nemyslieť! Zostať v týchto podzemných chodbách! Neuzrieť viac krutý deň!...
Ponoril sa do temnoty s rútiacim sa vlakom a zatvoril oči...
Keď ich opäť otvoril – niekoľko krokov od neho, oddelené dvoma cudzími telami, stálo dievča, ktoré práve bolo pristúpilo do podzemnej železnice. Sprvu videl z nej iba jemný profil pod tieňom klobúka, plavú kučeru na troch pochudnutom líci, svetlo vrhnuté na ľúbeznej lícnej kosti, jemnú líniu nosa a zošpúlenej pery a pootvorené ústa, ktoré sa ešte chveli od náhlivej chôdze. Bránou jeho očí vstúpila do jeho srdca, vstúpila celá, a brána sa zatvorila. Hučanie zvonku stíchlo. Tíš. Pokoj. Bola tam.“

„Peter Aubier býval u rodičov neďaleko Clunyjského parku. Jeho otec bol úradník, jeho brat, starší od neho o šesť rokov, narukoval, len čo vypukla vojna. Dobrá meštiacka rodina, typicky francúzska, poriadni ľudia, dobrosrdeční a ľudskí, ktorí sa nikdy neopovážili myslieť samostatne a veľmi pravdepodobne ani netušili, že by to bolo možné.“

„Zajtrajšok!.. tí, čo prídu po nás, sotva si budú môcť predstaviť, čo nemého zúfalstva a nekonečného smútku vzbudzovalo toto slovo vo štvrtom roku vojny. Aká hrozná únava! Nádej už boli toľkokrát sklamané! Stá zajtrajškov nasledovalo po sebe, a každý z nich bol podobný včerajšku a dnešku, každý bok rovnako plný ničoty a čakania, čakania na ničotu. Čas prestal plynúť. Rok bol ako tá báječná podzemná rieka Styx, zvierajúca živor v kruhom čiernych a mastných vôd s temnými a akoby stojacimi tôňami. Zajtrajšok? Zajtrajšok je mŕtvy.“

„A Lucia, ktorej srdce sa tak rozbúšilo, že v nej prehlušilo rachot explózie a výkriky davu, nestihnúc ani báť sa alebo trpieť a chcejúc sa chrániť vlastným telom ako sliepka svoje kurčiatka, vrhla sa k Petrovi, ktorý sa šťastlivo usmieval s privretými očami. Materinským pohybom si z celej sily pritisla drahú hlavu do lona, sklonila sa nad neho, ústa pritisnúc na jeho šiju, takže boli k sebe celkom pritúlení.
A v tom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier.“

Vlastný názor: toto dielo sa mi nečítalo veľmi dobre, aj keď bolo dosť krátke, lebo Peter a Lucia, aj keď boli obaja mladí si navzájom stále vykali.

Ešte sa mi nepáčil záver, lebo zomreli veľmi náhle a autor ich smrť opíše len jednou a zároveň poslednou vetou tohto diela: „ A v tom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier.“.