Jerome David Salinger Kto chytá v žite

Na rozdiel od osôb, ktoré by nás zachránili nepublikovaním svojich diel (čím by nám ušetrili aj čas), existujú aj naozajstní spisovatelia – poslovia dôležitých odkazov. Medzi nich patrí aj Salinger, ktorý by podľa jeho diel mal mať tak okolo 16 rokov, no pravda je ešte úžasnejšia. Jerome sa vie fanaticky vžiť do mysle dospievajúceho mladíka. Opisuje a popisuje všetko pravdivo, bez okolkov – viac než realisticky, menej než naturalisticky. Našiel zlatú strednú cestu – pravdu a jej opis. Všetky tieto superlatívy nájdete v knihe Kto chytá v žite a ani si ich neuvedomíte. Téma a idea sú asi najzastaralejšie a najtrápnejšie formy vyjadrenia a popísania diela. Každé dielo vyvolá v čitateľovi pocity, zaujme postoj, knihu zavrhne, spáli, zapamätá si ju do smrti a postupom života uzná jej hodnotu. Témy aj idey sa vždy budú meniť preto sú úbohé a nejdú s dobou tak ako pocity a vzdor. Tak približne by som napísal úvod k recenzii na túto knihu. Čitateľ môjho formátu ocení minimum opisných bŕzd v texte a to z jednoduchého dôvodu. Pocity a túžby 15 – ročného človeka sa týkajú všetkého možného len nie kilometrových verneovských opisov. Mladého tvora v tomto období netrápi, že jeho dom je obkolesený sadom jabloní, ktoré dodávajú šmrnc malomestskej ulici, podľa ktorej ľahko rozpoznáte charaktery malomeštiackych ľudí v nej žijúcich, čo sa zase odráža na opisoch celého mesta a zase dokola. Mladí chcú akciu, dynamický život, zmenu a pokoj v nej zároveň. Pre svoje nepochopenie sú večne vyhnanými romantikmi uprostred realistického sveta. Majú dve možnosti, buď zahynú pre svoje ideály a stanú sa dospelými alebo budú večne hľadať svoje miesto v živote. Holden je práve chalan, ktorý sa zmieta v živote dospelých, či skôr predčasne vyspelých ľudí. Detstvo je mu neznámy pojem. V osadení jednoduchého deja, za ktorý sa má ako vyhodený, zle prospievajúci žiak v tretej náhradnej škole vrátiť domov a „pochváliť“ sa rodičom, stihne akoby dospieť. Tri dni blicovania pred odchodom domov sa stali pre neho školou života tak ako školy nikdy predtým. Profesori a profesorky mu nenaliali do hlavy toľko skúseností ako newyorská prostitútka Sunny a jej pasák. Práve New York sa stal Holdenovým triednym profesorom. Jeho sestra Phoebe bola pre neho najlepším psychológom, veď práve po rozhovoroch s ňou sa dokázal vrátiť do krutej reality – domov. V škole síce neprospieval, no prekvapujúco oplýval morálnymi vlastnosťami a dôvtipom.

K reálnemu svetu sa často staval flegmaticky až naturálne, asi ako k faktu, že jeho najlepší priateľ zo školy vyskočil z okna. Nemá čas na úvahy typu „čo ak by sa stalo“. Najúžasnejšie sú asi jeho túžby, ciele a sny či kariéra. Sníva o jedinom krásnom a podľa neho užitočnom povolaní. Stáť na okraji útesu a zachytávať deti, ktoré by doň mohli spadnúť. Aká jednoduchá predstava potrebnosti. Niekoho zachytiť v núdzi. Tak ako nikto nezachytil jeho, tak s takou túžbou to on chce vrátiť svetu dospelých.