Dante Alighieri Božská komédia

Prvá časť:Peklo

Miestna lokalizácia: záhrobná ríša: Peklo
Časová lokalizácia: rok 1300 N.l.
Žáner: epická báseň ,epos
Kompozícia: úvod
peklo-33 spevov
hra s číslami ŕ záujem o matematiku - charakteristické pre renesanciu - túžba po poznaní
Téma: Hľadanie odpovede na otázku: Čo je zmyslom človeka?
Zobrazuje zákľadné problémy stredovekého človeka.
Idea: Odhalenie cesty k spáse.
Hlavné postavy: Dante:Autor tu stelesňuje hlavnú postavu. Dante ako autor rozhoduje, kto je v pekle, kto v raji. Stavia sa tým do pozície Boha samého. Stotožňuje sa s ním ,čo bolo dovtedy neprístupné.
Trpiace duše ho napĺňajú hlbokým súcitom. Predstavuje celé ľudstvo.
Kedže Boha chápe ako slnko, prekračuje hranice stredoveku
Vergílius:Antický básnik sprevádza básnika po pekle a objasňuje mu, za čo tu hriešnici trpia.Predstavuje rozum.
Fabula: Predspev:
Na Danteho blúdiaceho v lese útočia tri šelmi(symboli smyselnosti,pýchy a lakomstva),ktoré mu bránia vystúpiť na slneční vrch.Zrazu pred ním stojí jeho najoblúbenejší básnik Vergílius,vyslaný jeho mŕtvou milenkou Beátrice.Zaháňa šelmy a poskytuje mu jediné východisko: zostup do pekla a stúpanie očistcom k raju. Dante nemá inú možnosť,musí ísť strmou cestou za Vergíliom,keď nechce zomrieť.Má sa presvedčiť,že peklo naozaj existuje.Je pod severnou poľogulou Zeme a klesá do stredu Zeme v podobe obrovského kráteru.
Peklo:
Zreteľne a dramaticky sú tu ukázané muky odsudzencov k večnému zatrateniu.Dante sa stretáva hovorí s prieteľmi i odporcami, vladarmi či filozofmi. Tí sú trestaný podľa veľkosti viny v deviatich stupňovitých kruhoch, v ktorých sú duše odsúdené podľa povahy svojich hriechov- čím bližšie k stredu, tím ťahšie previnenie. Sú tu kruhy pre nepokrstených (Limbus), zmyselné, pôžitkárov, lakomcov a rozhadzovačov, kacírov, neveriacich, násilníkov, pre ľudí pomstichtivých a podvodníkov či zrádcov. Napríkľad pôžitkári sú týrani prívalmi snehu a krup,násilníci v krvavej rieke.Uprostred pekelných muk a trestov zaujme básnika tragický príbeh milencov Paola a Francesky, ktorí zhrešili svojou láskou. Postupné zastavenia vedú na dno pekla ku zamrznutému satanovi.

Dante tam umiestňuje zradcov Judáša a Bruta.
Umelecké
prostriedky: inverzia: teraz však k scéne trpkej sa chýliš
personifikácia:na nohu vstanúc, od úľaku chromú
metafora:hriešnici v ňom sa na dva prúdy delia

Citát s dieľa: Tu, len keď zmŕtvie, súcit vskutku ožil!
Veď nad najväčším zločincom sa rmútiš,
Čo na súd boží svoje ruky vložil.
Vzpriam hlavu, vzpriam, a tam nad tým plač utíš
Čo prepadol sa pod zem nenávratne,
Až skríkli tébsky: ,,Kam z boja sa rútiš,
Amfiaráos?
Môj názor: Toto dieľo je nielen veľmi významné pre svoju dobu, ale človek si z neho môže zobrať ponaučenie aj teraz. No je dosť náročné na uvažovnie a tak keď si ho chce niekto prečítať, mal by mať viac času ako som mala ja v poslednej dobe. Avšak určite si ho prečítam ešte raz.

Ps: Sorry za pravopis.