- Autor : Samuel Beckett, francúzsky prozaik a dramatik írskeho pôvodu
- Názov diela : ČAKANIE NA GODOTA
- Lit. druh : dráma
- Lit. forma : dráma
- Žáner : divadelná hra, dve dejstvá

- Téma : bludný kruh života ľudí (po vojne), hrôza z nepoznaného sveta, pasivita ľudí, ktorí nie sú aktívni vôbec v ničom, len čakajú, ako sa všetko vyvinie

- Hl. postavy:
Tuláci a verní kamaráti, sú na sebe závislí:
Estragon – je zábudlivý a nikdy si nepamätá čo robil predošlý deň
Vladimír – všetko Estragonovi pripomína

- Vedľajšie postavy:
Pozzo – pán prechádzajúci okolo, je bohatý
Lucky – nemý sluha Pozza, robí len to, čo mu Pozzo prikáže, dokonca aj rozmýšľa na
pokyn, je stále unavený – pomedzi rozkazy držiac svoj náklad postojačky spí, ( je pravdepodobne postihnutý )
Lucky a Pozzo majú veľmi špecifický vzťah sú vlastne závislí jeden od druhého. Luckyho má Pozza priviazanáho na povraze a vždy keď mu chce dať rozkaz ním trhne, aby ho zobudil. Lucky má od toho krk zodratý do krvi. Ale Pozzo trvdí, že mu Lucky prejavuje stálym držaním batožiny ( nikdy ju nepoloží na zem ) vďačnosť za to, že mu môže slúžiť.
Chlapec – pracuje u Godota a prináša od neho správy Estragonovi a Vladimírovi, že pán Godot už určite zajtra príde
Godot – postava, ktorá sa ani po dlhom čakaní nedostaví, ( má biele fúzy )

- Fabula : Hra sa odohráva v neurčitom čase a priestore na vidieckej ceste, kde je len jeden strom. Stretnú sa tam dvaja tuláci Estragon a Vladimír. Postupne sa dozvieme, že čakajú akéhosi Godota, ktorý má vyriešiť ich situáciu tým, že im poradí. Vedú veľmi zvláštne rozhovory, takpovediac o ničom. Až pokiaľ nebudú prechádzať okolo Pozzo s Luckym, centrom deja je to, že si Estragon vyzúva topánku a že čakajú na Godota. Okolo neskôr prechádza čudná dvojica – Pozzo a Lucky. Nehovoriaceho Luckyho nesúceho kufor, rozkladaciu stoličku a kôš s jedlom má Pozzo priviazaného na povraze ako psa. Pristavia sa a Pozzo vedie s Estragonom a Vladimírom absurdný rozhovor okrem iného aj o Godotovi – tiež ho pozná a tvrdí, že by ho tiež rád čakal. Po odchode Pozza a Luckyho prichádza na scénu chlapec, ktorý im oznámi, že pán Godot im odkázal, že dnes nepríde, ale že zajtra už určite. Druhé dejstvo je skoro rovnaké. Je na rovnakom mieste, v rovnaký čas, len Pozzo medzičasom oslepol a strom nie je vyschnutý, ale zelený. Pozzo tým, že je slepý, je závislý od Luckyho a oboch tulákov.