ezopovská bájka o líške a hrozne (Nezarmucuj srdce, když nedostáváš to, čo ono chce) a anekdota o opitej gazdinej :

Kde gazdina korheľkyňa,
tam je prázdna kuchyňa.

Šla gazdina do jarmeku kupovať vretená,
stavila se trochu v krčme smadem prinútená.
Když se s kterúsi kmotričku trochu podnapila,
potem v rinku místo vretén hrncúv nakúpila.

Ide domu s hrncami, úzká je jej cesta,
tmu má v očoch, potýka se, statečná nevesta.
Vstupujíc do izby na prah s nohú zavadila,
spadla prez prah dolu nosem a hrnce pobila.

Muž nevedel, čo se robí, začína ju kriesiť,
ona hrnce oplakáva a prahu chce hrešiť.
„Čo je ? Že sa mi nemúžú žádné hrnce zdariť,
naposledy, čo mi po nich, nemám čo v nich variť.


Vysvetlenie: Je to vlastne veršovaná anekdota o opitej gazdinej. Pretože je dej veľmi epický, mravné ponaučenie je slabé: pijanstvo gazdinej - príčina biedy v domácnosti.
Gazdiná šla na jarmok kupovať vretená. Opila sa v krčme a miesto vretien kúpila hrnce. Keď horko ťažko prišla domov, potkla sa o prah a hrnce rozbila. Chcela prah vyhrešiť, no napokon si uvedomila, že ich kúpila zbytočne, lebo nemá čo v nich variť.




Formálna stránka skladby


Jednotlivé časti

Veršovaná skladba sa začína úvodom, v ktorom je niekoľko častí (napr. Zmysly učitelúv o dobrých mravoch s dvojveršiami podľa Senecu, Ovídia, Plauta, D. E. Rotterdamského a i., Darování k úžitku tvému s naznačením plánu skladby. Pripominání o trojnásobnej policii – o vzťahu k bohu, k ľuďom, k svetu podľa Fredra). Po úvode nasleduje 21 „pastierskych nót“ t. j. častí, celkov (oddielov, kapitol). Každá časť sa začína „pastierskou nótou“ – pastierskym spevom o nejakom výjave najmä zo Starého zákona. Starozákonní pastieri ( Ábel, Jabel, Jakub, Mojžiš, Jozef a i.) spievajú o udalostiach zo starozákonného pastierskeho života. V mnohých spevoch vidieť, že ide o slovenský salaš, bačov, valachov a ich ťažký život ( najmä 2., 12., 15., 17., 18. a 21. spev). Spevy majú dynamizujúci charakter. Naznačujú „kresťanský beh života“ od Starého k Novému zákonu. Za pastierskou nótou je 59 samostatných, obsahovo od seba nezávislých didakticko-reflexívnych „konceptov“, t. j. básní („mravné naučenia“). Pod „pastierskymi nótami“ sa tu teda myslia aj jednotlivé časti(oddiely, kapitoly) skladby aj ich úvodné spevy. Po 21. časti nasleduje „Prídavek“ (59 didakticko-reflexívnych básní bez úvodnej „pastierskej nóty“). Skladba je teda vybudovaná na číselnej kompozícii (22 oddielov). V celej skladbe je 1298 didakticko-reflexívnych básní (konceptov). Skladba sa končí záverom, ktoré predstavujú eschatologické básne napísané v dvanásťslabičnom verši ( O smrti, O súde posledném).

Štýl a štylistické a jazykové prostriedky

Štýl didakticko-reflexívnych básní je reflexívny, ba miestami až explikatívny. Reflexívnosť a explikatívnosť mu však nebráni, aby nebol primerane emocionálny a expresívny. Racionálnosť a expresívnosť dosahuje jednoduchými štylistickými a jazykovými prostriedkami ľudového hovorového jazyka a najmä jednoduchými aj zložitejšími a patetickejšími a rétorickými štylistickými aj jazykovými prostriedkami barokového básnického jazyka.