Bellona s bičem krvavým spokojne nestojí.) a gramatickým, tematickým a veršovaným paralelizmom, v ktorom sa súbežne opakujú syntaktické, myšlienkové, motivické a veršové celky s rovnakou alebo podobnou stavbou (Sladký je chren červíčkovi, když si v nem uléhne,/.. Sladká je vlast človekovi, v kterej se narodí.). V epanastrofách sa opakujú tie isté slová, zvraty na konci jedného a začiatku druhého verša (napr. Botahý mívá peníze a chudobný dítky, chudobný s svým pokolením naplní príbytky.). Zvukomalebné onomatopoje zexpresívňujú rozmanité predstavy. Nepríjemná predstava sa napr. zvýrazňuje opakovanín „r“(napr. Tu sa krmí jako baran, krev vyleje v boji, neb Mars i sestra Bellona o krev jeho stojí.).
Epizeuxy pomáhajú vytvárať gramatický, tematický, kompozičný a veršovaný paralelizmus a neraz aj sentencie. Svoju expresívnosť prehlbujú v styku s rozmanitými trópmi ( najmä metaforami, hyperbolami, synonymami, klimaxami a antitézami). Vyzdvihujú dôležitosť, platnosť, samozrejmosť, neodškriepiteľnosť a nevyvrátiteľnosť nejakého faktu a skutočnosti ( Nech bude kto najsprostejší, nech nic nemá v hlave, jestli bude penežitý, predse bude v sláve).
Asyndetá dynamizujú výpoveď a sú príznačné najmä pre trojčlenné slovné kumulácie a pre dvojčlenné voľné priraďovanie kratších viet (záhrady, role, vinice lidem k potrebnosti).
Synonymá podčiarkujú závažný fakt , skutočnosť a predstavu ( najmä etického obsahu) pomocou amplifikácie a kumulácie. Nebývajú zväčša synonymickými výrazmi rovnakej predstavovej a pojmovej hodnoty, ale synonymickými výrazmi veľmi blízkeho významu, ktoré predchádzajúci výraz, predstavu a obraz dopĺňajú , dokresľujú ba až stupňujú ( Kdo vlast svoju potupuje, i sám seba haní).
Apostrofy utvárajú dôvernú medzi autorom a čitateľom (I tebe nic, milý synu, nebude nemožné).

Kompozícia

Kompozícia didakticko-reflexívnych básní má v podstate symetrický trojčlenný pôdorys : prológ (titul básne, presnejšie : motto, vedúca myšlienka básne vo funkcii titulu, písaná na pravom alebo na ľavom okraji básne ), jadro ( prvých 5 dvojverší , resp. prvých 10 veršov) a epilóg (záver, posledné dvojveršie).
Titul (motto) hrá veľmi dôležitú úlohu. Tvorí s vlastnou básňou neoddeliteľný harmonický významový celok, lebo obsahuje jej vedúcu myšlienku.
Titul býva prevažne veršovaný ( vnútorné rýmy) a reflexívneho charakteru. Má formu buď proverbia alebo aforizmu, gnómy a najmä sentencie. Prezrádza parafrázovanie ľudového alebo umelého príslovia a najmä imitovanie umelého aforizmu, gnómy a sentencie.
Jadro je prvou a pritom podstatnou časťou vlastnej básne. Významovo nadväzuje priamo na titul, lebo rozvíja, rozširuje reflexívnou formou myšlienku, ktorá je v ňom obsiahnutá.