referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Hugolín Gavlovič Valaská škola mravúv stodola
Dátum pridania: 30.01.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Karol Schlesinger
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 546
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 20.5
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 34m 10s
Pomalé čítanie: 51m 15s
 

Gavlovičove básne, ktoré sa dotýkajú vzťahov medzi bohatými a chudobnými, medzi pánmi a bedármi a medzi vrchnosťou a poddanými, charakterizuje úprimný obdiv a láska k chudobnému, poddanému ľudu a hlboká antipatia voči pánom a boháčom, ktorá vyúsťuje do kritiky ich života, morálky a postoja k nižšie postaveným spoločenským vrstvám. Bohatí a chudobný sú rovní v smrti, ale nerovný v živote. Chudobný je však šťastnejší. Chudobný sa nemá priateliť s boháčom , lebo mu je to len na škodu. Boháč nesmie od seba odháňať psotného, ba nemal by s chudobným ani pravotiť. Medzi boháčmi a chudobou panuje nerovnosť a nepriateľský stav. Nepriateľmi chudobných sú úžerníci. Gavloviča rozhorčuje sociálna nespravodlivosť. Z hľadiska utláčanej chudoby pertraktuje i vzťahy medzi pánmi a bedármi. Chudobný človek sa nemá spolčovať s pánmi, lebo sú úlisní a zaobchádzajú s chudobou ako vlk s baranom. Pánska láska má však krátke trvanie. Vzťahy medzi vrchnosťou a poddanými majú byť vzťahmi dobrotivého otca k poslušným deťom. Vrchnosť si treba ctiť a ako božiu ustanovizeň i poslúchať. Vrchnosť nesmie byť tyranská , skúpa , ukrutná, nespravodlivá a zdieračská. Vláda, ktorá lúpi poddaných nemá dlhé trvanie. Podobné vzťahy ako medzi vrchnosťou a poddaným majú byť i medzi gazdom a čeľaďou. Gazda nesmie byť ukrutný a čeľaď pyšná a zlodejská. Gavlovičova nemilosrdná kritika sociálnych nezrovnalostí pripomína v mnohom osvietenské kritické myslenie ale v podstate neprekračuje hranice barokovej kresťanskej filantropie. Autor verí v spravodlivú vrchnosť a napomína ľud k bezvýhradnej poslušnosti a k pokornému znášaniu krívd. V hľadaní spravodlivosti ho odkazuje na posmrtný život a na boha. Voják dvum bohum na obeť se kŕmí.


Bellona, boje bohyňa, i Mars je búh boje,
zrodila Juno v Thracii této deti dvoje.
Bellona s bičem krvavým spokojne nestojí
a Mars s mečem k bíde lidskej po všem svete brojí.

Nenecháva pri pokoji pri pluhu sedláka,
musí chovať v čas pokoje v dome svém vojáka.
Má se dobre na kvartíri voják vykŕmiti,
aby na obeť dvum bohum mohel súcí byti.

Tu se krmí jako baran, krev vyleje v boji,
neb Mars i sestra Bellona o krev jeho stojí.
Kdyby Mars ani Bellona nebyla na svete,
nehynuli by od meča mládenci v svém kvete.

Vysvetlenie: V mravnom ponaučení autor vyjadruje odpor k vojne. Je nezmyselná, zbedačuje ľudí, vyvražďuje
mládež a sedliak na ňu dopláca i v mieri, pretože musí vo svojom dome prechovávať vojakov.
Boh vojny Mars a bohyňa Bellona ustavične znepokojujú svet.
 
späť späť   7  |  8  |   9  |  10  |  11  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.