Anton Pavlovič Čechov Tri sestry

Hlavné postavy: Andrej Sergejevič Prozorov
Natália Ivanovna, jeho snúbenica, neskoršie žena
Oľga, jeho sestra
Maša, jeho sestra
Irina, jeho sestra

Vedľajšie postavy: Fedor Iljič Kulygin, profesor na gymnáziu, Mašin muž
Alexander Ignatevič Veršinin, podplukovník, veliteľ baterie
Nikolaj Ľvovič Tuzenbach, barón, poručík
Vasilij Vasilevič Solenyj, štábny kapitán
Ivan Romanovič Čebutykin, vojenský lekár
Fedotik, podporučík
Rode, podporučík
Ferapont, sluha na obecnom úrade, starec
Anfisa, ňaňka, 80 – ročná starena



Autor rozdelil divadelnú hru do štyroch dejstiev kde s odstupom času pozoruje a pomocou dialógu osôb opisuje vzájomne vzťahy v rodine Prozorovcov. V tomto diele opisuje skôr duševnú, až psychickú stránku postáv, pričom sa neopiera o ich postavenie v spločnosti. Pochádzajú totiž z dobre zaopatrenej rodiny tunajšieho úradníka.

V prvom dejstve autor oboznamuje čitateľa s jednotlivými postavami diela, prostredím , v ktorom vyrastali ako aj so vzťahmi, ktoré ku sebe prechovávajú.
Tri sestry (Oľga, Maša a Irina) spomínajú na posledný deň otca, ktorý sa podobal na deň, čo prežívali. V celej izbe je pritom cítiť harmonickú atmosféru dotvorenú pokojnou rečou ako aj teplým jarným počasím. Do deja vstupuje podplukovník Veršinin , ktorý prichádza z Moskvy, do ktorej sa tak veľmi chce presťahovať Oľga. Sestry sa s ním rozprávajú o ich rodičoch, ktorí sa s Veršininom poznali a istý čas s ním strávili v susedctve v Moskve. Podplukovník ďalej opisuje svoj vzťah so ženou, ktorá sa pomiatla a o svojich dvoch dcérkach. V závere prvého dejstva sestry rozoberajú svojho brata Andreja a jeho snúbenicu Natašu, ktorá im veľmi „nesedí“ pre jej neústupčivú a panovačnú povahu.
Dejstvo druhé sa odohráva v období fašiangov a osláv. Služobníctvo sa zábava vonku na uliciach. Andrej a Nataša sú zosobášení a majú spolu chlapčeka menom Bobík. Nataša sa oňho stará s láskou, no pokiaľ sa jedná o služobníctvo nemá úctu ani pred slúžkou Anfisou, ktorá v rodine slúži už dlhé roky. Zo vzťahov, ktoré Nataša ďalej prechováva k sestrám Andreja cítiť akésy zákerné a podlé zmýšľanie. Andrej však aj napriek tomu nechápe sestry, ktoré sa k nemu a k jeho postoju k Nataši chovajú chladne a ústupčivo.

Vo vedľajšej izbe sa koná ťažké filozofovanie medzi Veršininom, Tuzenbachom, Čebutykinom a Mašou o poslaní človeka, jeho zmysluplnom trávení života ako aj o nasledujúcich generáciách.
Tretie dejstvo sa odohráva v izbách domu Prozorovcov o tertej nad ránom, keď kdesi v meste vypukol požiar. Všade nastal zhon a panika. Po uliciach sa premávajú hasičské autá, na zemi sa povaľujú trosky, celé mesto je v obrovskej žiari a celý dom sa stará o deti Veršinina, ktorých síce oheň netrápil, no opustila ich chorá matka. Sestry im ponúkajú rôzne ošatenie, ktoré im už netreba ako aj potrebnú strechu nad hlavou. Nataša sa však opäť chamtivo stará iba o svoje deti a objí sa o prepuknutie detskej chorby, ktorá sa v poslednom čase rozšírila po celom meste.
Len opitému Čebutykinovi je jedno čo sa dnes deje. Niečo si iba pošomre o svojej doktorskej profesii a pofilozofuje o svojej teórii života. Tuzenbach s odstupom času vyjadruje svoju lásku k Maši, no oan ho z vernosti k svojmu manželovi Kulyginovi odmieta prosí ho, aby opustil ich dom. Z rozhovoru medzi Mašou a Irinou ďalej vyplíva, že Irina je nešťastná a zúfalá z jej premárneného života, plného prácou v úradoch ako aj z prázdnoty v jej srdci, ktorú nezaplnila žiadna láska k vysnívanému mužovi. Maša sa v rozhovore zdôveruje s tajomstvom lásky k Veršininovi, no utrápená a unavená Irina ju ani nepočúva.
Nálada v štvrtom dejstve je viacej melancholická a opisuje sa v nej smutná rozlúčka členov rodiny Prozorovcov s príslušníkmi armády. Len Solenyj z lásky k Irine znenávidel jej nápadníka, baróna Tuzenbacha a vyzval ho na strelecký súboj. Ten výzvu príjma a lúči sa so svojou láskou so slzami v očiach. Čebutykin o pár minút pribehne zvestovať smutnú správu o barónovi Irine, ktorá s plačom opisuje svoju osmelú budúcnosť v objatí jej najlepších priateliek – jej sestier.