Jeho strach z Hlavajovej pomsty získa až také rozmery, že do dediny je privolaná vojenská jednotka. Jej príslušníci tvoria synovia bohatých mešťanov, bankárov a obchodníkov. Vďaka svojmu postaveniu v spoločenskom rebríčku ich pridelili k jednotke, ktorá nebola povolaná na front a vojnu prežívali v relatívnom pokoji -doma.
V dedine zvádzali mladé dievčatá slepo túžiace po lepšom živote v meste. Pre vojakov to ale znamenalo len vypĺňanie voľného času medzi službami a hľadaním Hlavaja po okolí.
Adama možno považovať za Okolického protipól. Bol nasadený na front, po čase však odmietol zabíjať neznámych ľudí, ktorí mu nič zlé neurobili. Nevedel nájsť zmysel bezhlavého masakrovania a dôvod prečo by sa mal nechať zabiť. Dezercia sa stala pre neho jediným východiskom a spôsobom ako sa čo najrýchlejšie vrátiť domov, do kraja kde žila jeho rodina a priatelia. Po návrate sa stáva neoficiálnym vodcom prostého dedinského ľudu, ktorý v ňom vidí niekoho kto sa nebál postaviť a vzdorovať systému.
Dedinský ľud reaguje ako stádo zvierat, ktoré s určitou nevôlou, ale predsa poslúcha svojho vodcu. Občas sa niektoré zo zvierat odpojí od stáda, no okamžitý trest varuje a na určitý čas stlmí ďalšie pokusy o vystúpenie z radu. Hlavaj symbolizuje silného samca, ktorý zo zálohy zaútočí na ochrancov stáda a opäť zmizne hlboko v lese. Nie je výnimkou, že medzi stádom sa nachádzajú aj donášači a prisluhovači pánov, ktorí robia často tú najšpinavšiu prácu a sú vytláčaní na okraj. Príkladom sa stáva Jano Krútňava. V istom momente ale nastáva zlom, keď odstrkované zviera už nechce byť na okraji. Pomôže chytiť rebela, no následne mu pomáha na slobodu, aby sa stal hrdinom. Zo stáda si páni vyberajú mladé, ešte skoro nedospelé samce , ktoré sú určené na porážku, aby si nasýtili vlastné bruchá, ktoré akoby nemali dno /Štefan Ilčík/. Ich matky už okrem nich nemajú čo stratiť a tvrdšie ako ostatní sa stavajú na odpor proti pánom a ich prisluhovačom /matka Štefana Ilčíka/. Tí majú voči nim určitý rešpekt a snažia sa im vyhýbať. Keď sa začínajú vracať odvedenci domov a do dediny sa dostávajú správy o revolúciách, po celej krajine ľudia opäť reagujú ako stádo a spoločne zaútočia a udupú svojich utláčateľov, ktorí im počas dlhých rokov vojny strpčovali život a nahrabávali si majetok na ich úkor.
Román Živý bič nám veľmi autenticky sprostredkúva udalosti, ktoré sa diali počas prvej svetovej vojny v mnohých dedinách, ktoré sú podobné tej Ráztockej. Autor sa prezentuje ako znalec slovenskej dediny, jej obyvateľov, ich morálky a správania.