Zrúti sa pri pohľade na tú hrôzu a nešťastie.
Knieža žiada vysvetlenie celej tragédie. Páter začne rozprávať, ako sa všetko zbehlo. Čiastočne viní sám seba zo smrti milencov. Prizná aj to, že Rómea a Júliu zosobášil. Potom dodáva, že vývoj udalostí ovplyvnila aj smrť Tybalta a vykázanie Rómea. Vysvetľuje svoj plán, spomína list, čo napísal Rómeovi, i to, prečo sa k nemu nedostal. Potom vyhlási, že dobrovoľne prijme smrť, lebo cíti svoj podiel na celej tragédii.
Rómeov sluha rozpráva, ako oznámil Rómeovi správu o Júliinej smrti. I to, ako sa spolu hneď vybrali do Verony. V ruke ešte stále drží Rómeov list pre otca.
Rómeov list potvrdzuje všetky vysvetlenia. Knieža preto rozhodne, že nikto nebude potrestaný za smrť milencov. Každý si už svoje vytrpel. Vinu za celú tragédiu nesie krvná pomsta medzi oboma rodmi.
Knieža viní Kapuletovcov a Montekovcov:
...Kapulet, Montek,
hľa, ako kruto stíha nebo zášť,
keď vašich milých láskou zabíja!
Nad vaším hnevom zatváral som oči
a sám som stratil už dvoch príbuzných.
Tak vlastne dopadol trest na všetkých.
Montekovci a Kapuletovci skoncovali s večným hnevom. Sľúbili, že na počesť milencov postavia sochy. Knieža vyriekne posledné slová, ktorými si uctí ich pamiatku.
Knieža uzavrie príbeh Rómea a Júlie:
Už poďme! Čakajú nás povinnosti,
jedných vín zbaviť, druhým zmerať trest.
Ó, koľko smútku, koľko žiaľu je
v príbehu Rómea a Júlie.