Fr.spisovateľ, publicista a filozof. Blízky ateistickej variante literárneho existencializmu. Účastník hnutia odporu (protifašistickí odbojári). Vynikol ako prozaik, esejista a dramatik. Svojou tvorbou vyjadroval krízovú mravnú atmosféru Západu okolo pol.20stor. Ako existencialisticky orientovaný mysliteľ prešiel cestou od nihilistickej“ filozofickej absurdity“ k humanizmu s výrazne moralistickými akcentami. Stratu viery v tradičné hodnoty, pocit absurdnosti sveta a nezmyselnosti života sa pokúšal prekonať ľahostajnosťou (Cudzinec), neskôr revoltou (Mor) a vzápätí na to filozofiou povinnosti a súcitu, ktoré by mali byť akási „viera v Boha bez Boha“.
Zápas medzi absurditou, revoltou, rezignáciou a humanistickou vierou sa odráža taktiež v jeho poviedkach (Exil a kráľovstvo), drámach (Caligula, Nedorozumenie , Spravodliví) a fil.esejách (Mýtus o Sisifovi, L’Home révolté).
V Camusových dielach sa preplieta individualizmus a humanizmus. V 1957 získal Nobelovu cenu. Mor

Téma: Mesto zasiahnuté morovou epidémiou. Priebeh epidémie, dopad na obyvateľov a ich správanie.
Idea: Extrémna situácia a jej dopad na človeka a jeho nasledovné zachovanie sa. Postavy i situácia sú zároveň symbolickým zobrazením Francúzska, okupovaného čiernym morom fašizmu.
Postavy:
Bernard Rieux - doktor, kt. bez prestávky bojuje proti morovej skaze bez ohľadu na svoje potreby.
Tarrou - prisťahovalec, kt. zápisky o priebehu choroby zapĺňajú veľkú časť knihy. Rieuxov priateľ, rovnako obetavý, ale to sa mu stane osudným.
Rambert - novinár, kt. bol v meste len náhodou a zostal tam uväznený. Spočiatku je jeho jediný problém ako sa dostať z mesta von, ale keď si uvedomí, že utiecť je zbabelstvo, pripája sa k dobrovoľným oddielom. Joseph Grand – úradník, trochu koktajúci. Popri práci sa taktiež aktívne zúčastňuje na boji.
Cottard - jediná osoba, kt. sa z moru teší. Zastáva sa názoru, že konečne sú si všetci rovní.
Paneloux – kňaz predstavujúci kresťana, kt. prijíma svoj“ osud“ , a smrť ľudí je pre neho výzvou k ešte väčšej viere.

*Kniha je prerozprávaná neznámym autorom, až na konci sa Rieux priznáva: „..záležalo mu na tom, aby hovoril tónom objektívneho svedka. Po celé obdobie moru umožňovalo mu jeho zamestnanie navštevovať väčšinu našich spoluobčanov a zaznačiť si ich pocity. Bol teda naozaj povolaný, aby zapísal to, čo videl a počul. Chcel to však urobiť s patričným odstupom.“


V mestečku Oran vo Francúzsku na alžírskom pobreží vypukne v tropickom lete morová epidémia.