Ladislav Nádaši-Jégé Adam Šangala

Hlavné postavy:

-Adam Šangala – štíhly, urastený, krásny mladík, ktorý sa vyberie po smrti svojho otca do světa najmä za zárobkom, pretože matka sa nedokáže postarať o toľko hladných krkov a on jej nechce byť zbytočne na obtiaž; po duševnej stránke má dosť vykresané názory, myslí si, že všetci páni sú zlí a dedinský ľud vždy trpí pánske vrtochy; je z Kozinskej, bol zverbovaný pánom Sekerom
-Samuel Konôpka – kňaz slúžiaci u pána Praskovského, spriatelil sa s Adamom Šangalom, tiež urastený a krásny chlap, ktorý by sa skôr hodil za vojaka ako za kňaza, veril v Boha trochu inak, tak svojsky, lebo si myslel, že viera je skôr pre chudobných, aby ich malo čo držať na tom svete
-Peter Pavol Praskovský – starý pán, majiteľ zámku B.ského a mnohých iných panstiev a hradov
-Barbora Rozvadecká z Rozvadíc – manželka pána Praskovského
-Ondrej Praskovský – syn pána Praskovského
-grófka Brigita – Maželka Ondreja Praskovského
-pani Klára – krásna, milá, ľudská, príjemná a dobrosrdečná žena Pána Rovnianského

Dej:

Na začiatku sa všetko odohráva na Orave v Kozinskej, kde Adam vyrastal. Všetko bolo ako tak v poriadku, kým sa jedného dňa nestalo nešťastie a Adamovho otca popravili za krádež (zabitie zvierat v pánskom lese).Adam bol chudobný a často sa stalo, že otec musel do lesa zabiť jeleňa, aby mu deti nepomreli od hladu. Keď sa to Adam dozvedel, uvedomil si, že keď ostane, tak bude len ťarchou pre matku, a tak sa rozhodol, že pôjde do světa, niečo zarobí a vráti sa späť, aby pomohol rodine. Kým sa vybral do světa, tak sa mu stavialo kadečo do cesty, ale nakoniec sa vybral a veľmi sa slobody nevytešil, lebo cestou do Žiliny bol svedkom toho, ako jeden pán bičom mláti nejakého muža a jeho dcéru, a tak mu to nedalo a zastal sa ich. Pána poriadne valalškou pooháňal. Ako sa neskôr ukázala, bol to veľkomožný pán Markovič, pán Lysice a Kečky. Ušiel do města a tam bol zverbovaný za vojaka, lebo bubenník vybubnoval, že je hľadaný a kapitán vojka, ktorý bol vtedy v krčme, kde bol aj Adam, ho chcel vydať pánom, ale keď sa dozvedel, čo urobil, tak mu navrhol, nech sa dá zverbovať alebo, že ho udá. Adam si vybral radšej to zverbovanie. Tak ho dali obliecť za vojaka a Janka (jedného vojaka), preobliekli ako Adama, do jeho šiat. Adam bol na chvíľku zachránený. Veliteľ ho poslal za Praskovským spolu s jedným vojakom, ktorému sa ale nedalo veriť, a tak ho Adam opustil, lebo ho chcel udať a odišiel ku Praskovskému.

Prišiel do B-ského zámku a predstavil sa, ale Praskovskému bolo divné, že ho poslal veliteľ sám, a tak sa Adam priznal k všetkému, čo sa doteraz stalo. Praskovský ho chcel vydať, ale rodina ho nakoniec prehovorila, lebo skonštatovali, že Markovič bol ich nepriateľ. Tak Adam u nich ostal ako husiar. Mihvok (vojak, s ktorým mal prísť ku Praskovskému) sa dostavil do B-ského zámku a tiež u nich bol ako vojak na stráži. Adam sa spriatelil s Konôpkom (kazateľ) a Žošou (slúžka). Jedného dňa sa stalo nešťastie. Grófka Brigita potratila dieťa, ktoré čakala s Ondrejom, teda následníka rodu, vo chvíli, keď raz večer v neskorý čas zazrela „strašidlo“. Neskôr sa zistilo, že to bol Adam, ktorý pomáhal Žoši s prádlom. Dali ho do väzenia a chceli ho dať umučiť na smrť. Ale kňaz Konôpka ho vyslobodil. Cestou ako utekali, tak stretli tlupu zbojníkov toho najväčšieho kalibru, ktorý mučili Ondreja Praskovského. Keď to Konôpka videl, chcel ho hneď oslobodiť, ale Adam bol proti, lebo práve on nástojil na tom, aby bol za smrť grófkinho dieťaťa umučený na smrť a ešte k tomu ho išiel aj hľadať, keď ušiel. Ale keďže sa prezradili, museli sa začať brániť, a tak všetkých zbojníkov pobili alebo zabili a Ondreja vyslobodili. Ondrej plakal ako malé dieťa a bozkával im od šťastia ruky, že ho zachránili. Tak sa museli otočiť späť odkiaľ utekali. Keďže sa Ondrejov stal zhoršoval a cesta do B-ského zámku by bola veľmi dlhá a náročná, tak sa zastavili při najbližšom zámku a to u Rovnianských. Keď to pani Klára videla, rýchlo dala Ondreja uložiť a ošetriť, pričom sa postarala aj o Adama a Konôpku. Pani Klára a Konôpka sa do seba zalúbili tým najčistejším citom, aký len môže byť a bolo im obom veľmi nepríjemné, že nemôžu navzájom prejaviť svoje city. Konôpka poslal list do B-ského zámku, kde už boli v tom, že Ondrej už nemusí žiť, že Ondrej je u Rovnianských. Grófka Brigita sa za ním vybrala, ale hanbila sa za neho, keď ho uvidela, aký je zlinčovaný a bezbranný. Ani pusu na privítanie mu nedala a nestarala sa o neho ani tak, ako pani Klára, ktorá mu občas menila aj obväzy. Ondrej bol z toho veľmi smutný. Brigita ho podviedla s Rovnianským a Žoša, ktorá to videla, povedala to Adamovi, ktorý to povedal Konôpkovi. Ten bol najprv šťstný, že Rovnianský zhrešil a pani Klára ho môže opustit, ale pomyslel si, že by to nebol dobrý nápad, a tak sa snažil vstúpiť do svedomia aspoň grófke Brigite a Rovnianskému. Grófka bola ku pani Kláre nepríjemná od kedy prišla ku Rovnianským, lebo v nej videla protivníka. Konôpka povedal grófke, že Ondrej sa už cíti lepšie a je schopný prevozu do B-ského zámku.

Tiež sa jej snažil vstúpiť do svedomia, ale nepodarilo sa mu to, lebo grófka bola v tom, že každý hriech sa dá odpustiť. Tak sa Konôpka vybral za Rovnianským a vstupoval mu do svedomia, pričom nezabudol podotknúť to, že Ondrej je schopný prevozu a grófka sa správa opovržlivo k pani Kláre. To Rovnianského nahnevalo a vtrhol do Ondrejovej izby, kde bola aj grófka a povedal im, nech sa pakujú z jeho domu. Grófka sa rozplakala, lebo také poníženie ešte nezažila. Keď to pani Klára počula, išla sa tam pozrieť, čo urobil aj Konôpka. Keďže sa Konôpka priznal pani Kláre, čo urobil, bolo mu to dosť ľúto a chcel sa s ňou rozlúčiť. Ona sa s ním tiež rozlúčila, keďže bola nahnevaná, tak si toaž tak neuvedomila, čo vlastne spravila. Konôpka sa s Adamom vybrali do světa. Išli do Trnavy, kde sa Konôpka stretol so svojím priateľom, tiež kňazom, kalvínskym kazateľom Rátkaim. Rátkai ich u seba privítal a ubytoval v jednej izbičke. Raz, keď boli Adam s Konôpkom v hostinci u Zelenej Lipy, tak tam stretli Pohánku, najbohatšieho majstra v Trnave, ktorý mal dcéru Betku, o ktorú mal Adam záujem. Ale keďže bol chudobný, nemohol takto o ňu požiadať. Adam odišiel skôr a Konôpka ostal v hostinci, aby sa o Pohánkovi toho podozvedal viac. Konôpka sa dozvedel, že Pohánka zháňa účtovníka, a tak si pomyslel, že keď Adama za dva-tri týždne zaučí, tak bude môcť u neho nastúpiť ako vážený účtovník, a potom by už nebol problém, aby sa Adam s Betkou dali dokopy. Tak sa hneď ujal slova a povedal Pohánkovi, že on pozná takého účtovníka, že by mal všetky účty v poriadku. Tak sa dohodli, že ho o dva-tir týždne dovedie k Pohánkovi. Tak sa aj stalo. Pohánka sa tváril, že on o ničom nevie, že žiadneho účtovníka nehľadal a nechce. Ale nakoniec sa mu podarilo s Betkinou pomocou presvedčiť Pohánku, aby Adam u nich ostal aspoň dovtedy, kým sa nenájde niesto jeho hodného, lebo opustil také, ktoré už ťažko niekde nájde len tak. Adam u nich ostal teda istý čas a robil im priebežne účty. Pohánka aj Betka videli, že mu to ide od ruky, a tak sa rozhodli, že si ho u seba nechajú. Za ten čas sa do města dostavil Pázmaň, ktorý chcel, aby v Trnave a okolí bolo katolícke občianstvo, a tak chcel presvedčiť aj Praskovského, aby prestúpil, čo sa mu aj podarilo, keď mu zaplatil kráľovskými zlatými dukatmi a prisľúbil mu země. Ale mal od neho jednu požiadavku, a to takú, aby v meste nebolo iných kňazov ako tých, ktorý majú roznášať jeho vieru.

Praskovský to najprv nechcel urobiť, lebo sa bál toho, že mu jeden kňaz, ktorý predtým prestôpil na inú vieru povedal, že to urobí aj on, ale Praskovský to nechcel priznať a teraz, keby sa to ten kňaz dozvedel, tak by ho zosmiešnil před celým jeho ľudom. Ale nakoniec ho zlákali peniaze a země, a tak dal Rátkaiho vyhnať z města, ale nerátal s tým, že u neho bude Konôpka. Keď sa to Praskovský dozvedel, tak dal nariadiť, aby Konôpku chytili. Všetko sa mu podarilo, ale Adam sa o tom dozvedel. Nechcel nechať Konôpku bez pomoci, a tak, keď sa dopočul, že neďaleko Trnavy sú Zlodeji, tak išiel zy nimi a povedal im, že tadiaľto pôjde voz plný dukátov, ale že chce, aby vyslobodili Konôpku. Keď sa tak stalo, konôpka si uvedomil, že má v Adamovi naozajstného priateľa. Konôpka sa vybral ku Rovnianským, aby sa s Pani Klárou mohol rozlúčiť trošku krajšie, ako to bolo vtedy, lebo mu to dráždilo svedomie. Ale keď sa dostavil ku Rovnianským, zistil, že pani Klára je mŕtva. Zomrela, keď odišli s Adamom, čo ich chceli zasa uväzniť. Adam sa oženil s Betkou a mali dve malé deti. Betka to nevydržala, a po piatich rokoch spoločného života s Adamom sa zdôverila kamarátke o tom, že to jej muž vtedy bol informovať zbojníkov, že Praskovský tamadiaľ pôjde. Kamarátka to povedala ďalej, až sa to dalo na súd a Adama sťali. Tak sa skončil tento príbeh o obyčajnom chlapcovi, ktorý sa chcel stať bohatým.



Záver:

Dielo sa mi páčilo, lebo tu bol opísaný obyčajný bežný život z doby, v ktorej bolo všetko na strane pánov. Je to opísané reálne, čo dodáva dielu vieryhodnú podobu. Je tu tiež opísaný biologický prvok podstaty života - Zolov naturalizmus. Je tu tiež sociálny motív a náboženské súperenie medzi evanjelikmi a katolíkmi.

Zdroje:

Adam Šangala -