Hľadanie ľudskej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. (J. Conrad: Lord Jim)

Dielo je svojím vyznením hlboko mravné, učí človeka vypočuť si bolestí iného, pochopiť jeho činy a odpustiť. Umožňuje čitateľovi zažiť radostný pocit a uľahčenie z odpustenia. Poukazuje na to, že uzavretosť komunity prináša strach z nového a odlišného – stačí, že človek nie je z dediny, že vyzerá inak ako oni, že sa živí inou prácou a považujú ho za nepriateľa a pôvodcu všetkého zla. Žáner: naturistická novela, „rozprávka“
Kompozícia : 12 kapitol, epilóg

Hlavné postavy: Drak (Martin Lepiš Madlušovie), Šimon Jariabek a jeho žena Eva

DEJ
Nie je chronologický, autor niektoré udalosti vysvetľuje a ozrejmuje čitateľovi neskôr. Dej sa začína pohľadom do chalupy Šimona Jariabka. Eva už má všetko porobené, čaká na muža („Počkala, kým sa priblížil na päť krokov, potom vstala, pritisla sa k dverám a sklopiac zrak, nechala ho prejsť popri sebe. Vedela, že ako vždy, ani dnes ju nepozdraví a nepodíva sa na ňu. Sadne si za stôl a bez slova začne chlípať polievku, ktorú ona položí pred neho práve tak ticho a bez slova. Za celý čas nezdvihne hlavu a neprihovorí sa jej. Počká ešte na jeho rozkaz pre zajtrajšok, ktorý vysloví vždy, až doje, až sa zodvihne od stola a urobí tri kroky smerom k izbe, v ktorej spávajú. .. Vypočuje jeho rozhodnutie, odprace zo stola a vyčká, kým zaspí. Potom sa nehlučne odstrojí v pitvore a vojde do izby, do svojej postele, ktorá stojí v druhom kúte, oddelená od jeho postele lavicou, stolom a stoličkami.)
Tento večer je však odlišný od iných, keď Šimon oznamuje Eve, že sa vrátil Drak. Eva bola zaľúbená do Draka, s ktorým sa strela navrch Pekle, „kde vyvstal pred ňou, akoby vyrástol zo zeme, keď niesla batoh ľanu .. . Založil si vtedy ruky vbok, usmieval sa a znezrady, keď k nemu zdvihla splašený zrak, chytil ju za plecia, pritiahol k sebe a bozkal rovno doprostred úst. Bozkal ju raz, dva razy, bohvie koľkokrát, stále pritom ukazujúc veselé, vlhké zuby, nič nevysvetľujúc a na nič sa nespytujúc. .. Stál nad ňou ako ten, čo si môže rozkázať a môže robiť, čo sa mu zapáči, pretože ona je slabá a bezmocná. Taká bezmocná, že ju bozkával do tých čias, kým sa pod ňou nepodlomili kolená a kým sa pred ním nerozložila so smiešne vykasanou sukňou.“ Rada ho pozoroval pri hrnčiarskej práci, koncentroval sa však iba na robotu, pri ktorej si nespieval ani nehvízdal a Evu si nevšímal. Drak býval vo vyžihárni za dedinou.