vojny a založenie spoločného štátu
(podrobné a presné údaje, správy z bojísk, články z novín - dátumy, postupy a porážky vojsk, presné lokality, mená, počty)

- nezvyčajné udalosti (veľryba, Oškara, meteor), povery, bizarné sny (Samovi sa zdá, že ho zvádza včelia kráľovná)
- hovorové slová
- spájanie rôznych jazykových štýlov

- motív včely-človeka:
„Sme ako tie včely, iba robota nás spasí.“
„Nič iné nás nečaká, len robiť a robiť ako tie včely, keď chceme zachovať rod!“
„Desať nás zahynie, ale dvanásť sa narodí, ako tie včely...“
„Sme ako včely! Neuvedomili sme si, že nosíme v zásobe žihadlo a že môžeme aj pichnúť.“

Ako včela, tak i človek vykonáva každodenne svoju prácu, ktorá ho živí. Každý deň umiera človek, tak ako včela, ale narodí sa druhá, mladšia generácia a pokračuje v práci.

Prvá časť zobrazuje život Martina Pichandu v časoch rozvoja murárskeho remesla. V druhej časti sa do popredia dostáva jeho syn Samo a dej sa presúva do obdobia vyostrenej spoločensko-politickej krízy, ktorá napokon vyústi do prepuknutia 1. svetovej vojny. (spolu 8 častí)
Život v dedine je rok čo rok rovnaký, po senoseči odvádza majster svoju partiu murárov na niekoľko týždňov za prácou po krajine (starý a neskôr aj mladý Pichanda).
Židovský krčmár Gersch: dcéra Marta a kresťan Jozef Nader sa milujú, ale rodičia nesúhlasia s ich manželstvom, aj by im žičili, ale nechcú zradiť vieru predkov (Martu vydajú do iného mesta, Jozef sa obesí v údiarni - týždeň tam visel a údil sa).
Po senoseči, na jeseň, sa pripravujú svadby (Samo a Mária, Kristína s Matejom). Samo si chcel zarobiť peniaze na svadbu, odišiel s partou na múračky.
(v niektorých dedinách sa murári búria proti malým plácam a štrajkujú)
(opis práce murárov)
(navštívili Daxnera - o národe, národnosti a národných právach a požiadavkách...)
Valent doúča Hermínu nemčinu, hoci sa stretáva s Hankou Kolárovou. Hermína ho zvádza, vtiera sa (hoci je škaredá, malá, nepekná tvár a náznak hrbu, je príťažlivá). Valent (študuje v Kežmarku, potom v Prahe) sa do nej postupne zamiluje.
Samo začne rozmýšľať nad Bohom a príde k záveru, že neexistuje, stáva sa ateistom. Potom sa k nemu dostane aj ateistická literatúra, ktorá ho v jeho presvedčení len utvrdí. Jeho otec Martin ju tiež začne čítať, detto (človek stvoril Boha, ale nepotrebuje ho, aby bol a zostal človekom). Ich ženy sa snažili dotiahnuť ich naspäť k viere, hlavne Ružena. Aj farári im hrozili.
Kristína je s Matejom šťastná, ale ani po desiatich rokoch nemajú dieťa. Útechu nachádzajú v práci. Napokon Kristína otehotnie a Matej krátko na to umrie pri práci v horách (bol drevorubač, privalil ho strom), Kristína potratí deň po pohrebe. Chodí za ňou Julo Mitron, Matejov bratranec (už na jej svadbe jej povedal „Ty budeš raz moja!“ a chodil za ňou aj keď Matej ešte žil), hoci je ženatý. Ona ho od seba dlho odháňala.
Valent v Prahe študuje právo. Zapojí sa k tolstojovcom, rozhodnú sa robiť dobré skutky, ale uvedomí si nereálnosť ich snov a skončí. Maliarom vyčítal, že iba kopírujú svet a nenachádzajú v ňom zmysel. Spisovateľom a básnkom vykrikoval, že ich výtvory sú iba ilúziou sveta, klamú ľudí.