Po desiatich rokoch trpkej i sladkej, ale nadovšetko úmornej práce naučil spolu so svojimi druhmi domorodcov po slovensky. Naučil ich aj čítať a písať. Medzi miestnym vedychtivým obyvateľstvom rozšíril neskôr všetky Štúrove spisy, Hollého eposy a získal dvetisíc odberateľov Slovenských pohĺadov. O ďaľších desať rokov vyhlásil svojvoľne ostrov Celebes za prvú a jedinú slovenskú kolóniu a všetkých nových celebeských Slovákov prijal do miestnej novozaloženej odbočky Matice slovenskej. Predvídavo rozšíril medzi týmto dobrosrdečným ľudom aj slovenskú ľudovú slovesnosť, vymenoval a pasoval statného domorodca za miestneho Jánošíka , určil mu zbojnícku družinu a poslal všetkých do hôr.“

(tulák a zlodej Oškara sa raz strašne prejedol a dostal koliku):
„Zvíjal a zmietal sa v bolestiach už týždeň a vtedy, keď si už myslel, že skape, to na neho prišlo. Uľavilo sa mu. Celé popoludnie vylučoval zo seba zbytočnosti. Zdesene však zistil, že vylúčil nielen zbytky jedál, ale aj črevá a žalúdok. Vyleteli z neho načisto, akoby boli vnútri odhnili. Zľakol sa vtedy prenáramne a opäť si myslel, že nastala jeho posledná hodinka. Žil však deň, týždeň, mesiac, rok a nakoniec uveril, že sa dá žiť bez čriev a bez žalúdka, bez jedla a pitia. Vychudol na kosť, ale žil. A naozaj, odvtedy ho nik nevidel jesť ani piť, okrem pálenky, lebo tá, ako tvrdil, sa mu vstrebávala priamo do krvi.„
- začal jesť (po rozhovore s Jozefom Naderom):
„Síce jedol, žral, pil a všakovak sa napchával, ale namojveru nič zo seba nevylučoval. Jedného dňa sa začal vyprázdňovať a trvalo mu tri dni, kým sa vyprázdnil celkom. Zmenšil sa navidomoči a takmer sa vo vlastnom riedkom lajne utopil. Ten výkon ho zmoril, náramne zoslabol, a aby sa posilnil, vypil putňu pálenky. Tá sa však v ňom zapálila a zlodej Oškara zomrel.“ „Oškaru spravodlivo pochovali. Po smútočnom obrade, keď sa už boli všetci rozišli, začal hrobár zasýpať hrob. Hneď po prvých ťažkých hrudách zeme, ktoré dopadli na truhlu, Oškara sa prebral. Začal v truhle búchať a lomoziť. Vyľakaný hrobár pribehol za doktorom. Rozpovedal mu, čo sa stalo, a bezradne sa spýtal: „Pán doktor, čo mám teraz robiť?“ „Tu máš zlatku a len ho zasyp!“ rozhodol doktor. Hrobár sa vrátil na cmiter a okríkol ešte stále v truhle lomoziaceho Oškaru: „Len tam čuš, Oškara, už si sa dosť pálenky napil!“ Zasypal Oškaru, zem na neho dovysoka navŕšil.