Máte tu prírastok, poďte si ho prevziať!

Už na príjme spôsobí problémy svojim svojráznym chovaním-na všetko zareaguje a nahlas sa smeje, čo je v ústave značne neobvyklé. Pri príchode prehlási, že má vo zvyku byť všade číslo jedna a že aj tu bude magor číslo jedna. Som zvyknutý šéfovať. Bol som nakapitálnejším vodíčom na pásaku u všetkých drevárov na celom americkom severozápade a najkapitálnejším okopávačom hrachu na tej hrachovej farme v Pendeltone – mám teda dojem, že ak už musím byť cvok, tak teda, prisámvačku, musím byť bohovský cvok.

Do liečebni bol poslaný na pozorovanie a prípadnú liečbu, pretože je podozrivý z toho, že predostiera blázna, aby na farme nemusel pracovať. Svojim chovaním dáva jasne najavo, že se nemieni niekomu podriadiť, dokonca ani vrchnej sestre Ratcherdovej, ktorej pacienti vravia Veľká sestra. Veľká sestra riadi celé oddelenie a je patrične hrdá na to, že počas niekoľkých rokov zaviedla na oddelení dokonalý poriadok,

Miesto, kde sa ľudia neuvoľnia a nezasmejú sa, pôsobí akosi čudne, a čudne pôsobí aj to, keď sa všetci tak podrobujú tej usmievavej starej mame s múčnou tvárou, krikľavým červeným rúžom a priveľkými kozami!

ktorý sa nikto neodváži narušiť, pretože každý, kdo sa o to niekedy pokúsil, bol poslaný na šokovú terapiu alebo inú liečbu, z ktorej sa buď vôbec nevráti alebo sa vráti len ako úplná troska.

McMurphy sa rýchlo zoznámi so všetkými pacientmi: s Hardingom, Cheswickom, Billom Bibbitom, ktorý trpí závislosťou na svojej matke ale i s obrovským poloindiánom Bromdenom, ktorý je v ústave najdlhšie. Všetci si o ňom myslia, že je hluchonemý, ale McMurphy za pár dní zistí, že Náčelník Bromden svoju hluchotu len predstiera.

McMurphy sa odmieta riadiť nezmyselnými príkazmy sestry Ratcherdovej a čoskoro presvedčí aj ostatných pacientov, aby dali svoju nespokojnosť aspoň trochu najavo. Jedného dňa sa dokonca rozhodne vydať sa zo skupinou pacientov na ryby.

„Zabrzdin ten navijak!“ zrúkol na mňa George, lenže ja som sa v navijakoch ani trochu neviznal, nuž som palcom tuhšie pritisol šnúru, takže znova ožltla, spomalila sa a potom zastala. Pobzeral som sa, všetky tri dalšie prúty šlahli sem a ta takisto ako môj, aj ostatných chlapcov posadlo vzrušenie, zliezli z kajuty a hlava-nehlava sa nám plietli pod nohy.
„Nahor! Nahor! Dvíhajte tie špice!! Hukákal George.
„McMurphy! Hybaj sem, poď sa na to pozrieť!“
„Boh ťa poteš, Fred, dostal si moju prevelebnú rybu!“
„McMurphy, potrebujeme pomoc!“

Po dlhom vyjednávaní sa nakoniec výlet uskutoční a McMurphymu sa tak podarí dostať pacientov i seba aspoň na jeden deň preč z blázinca.