Je statočná poriadne, no dobrá, ale pri tom všetkom je v nej čosi, čo ju znižuje na tupého, slepého, takého chlpatého živočícha.“

Kulygin: nevšímavý, zábudlivý, miluje Mašu,, nie skutočne, je báječná. Sedem rokov sme svoji, a ani čo by sme sa len včera boli vzali. Čestné slovo. Nie skutočne, ty si báječná žena. Som spokojný, spokojný, spokojný.

Nataša: nenaučená na spoločnosť, nemá rada Anfisu, chce ju vyhodiť, v dome si rozkazuje




DEJ:
1. dejstvo:
Sestry pred 11timi rokmi odišli s otcom z Moskvy, ale stále na ňu nezabudli, myslia na ňu a chcú sa tam vrátiť. Oľga a Irina plánujú návrat do Moskvy. Prichádza k nim na návštevu Veršinin, spolu spomínajú na Moskvu. Dejstvo začína oslavou Irininych narodenín, pri tejto príležitosti spomínajú na otca. Sú tu úvahy o živote, čo je zmyslom života, čo v ňom chcú dosiahnuť. Pre každého je zmyslom života niečo iné. Myslia si, že majú zlý život, keď prácou opovrhujú. Na konci prvého dejstva prichádza Nataša. Irina všetkých pozýva na oslavu. Prvé dejstvo končí tak, že Andrej požiada Natašu o ruku.

2.dejstvo:
Sú fašiangya večer majú prísť masky. Nataša sa bojí o dieťa, že bude choré, až to preháňa. K Andrejovi príde Ferapont, ktorému sa vyspovedá. Maša sa rozpráva s Veršininom, ktorý jej vyzná lásku. Andrej a Irina nie sú spokojný so svojou prácou. Tuzembach a Veršinin filozofujú o živote. Je tu protipól ich viery:
Tuzembach: ,,Keď nás už nebude, budú ľudia lietať v oblakoch, nosiť inakšie kabáty, možno objavia šiesty zmysel života a vypestujú ho, ale život ostane, aký bol- ťažký, plný záhad a šťastný. A o tisíc rokov bude človek práve tak vzdychať: ach život je ťažký!- pritom práve tak ako teraz bude sa báť smrti a utekať pred ňou
Veršinin: ,,O dvesto, tristo rokov bude život na zemi nevýslovne krásny, zázračný“
Fedotik predpovedá Irine, že nepôjdu do Moskvy. Nataša zruší masky, lebo je jej dieťa choré, keď sa to sestry dozvedia sú nahnevané. Soľonyj vyzná lásku Irine.

3.dejstvo:
V meste vypukol požiar, Fedotikovi všetko zhorelo. Oľga všetko organizuje, všetky veci rozdáva a dáva ich postihnutým. Oľga: nič nepotrebujeme, všetko rozdaj. Rozhovor medzi Natašou a Oľgou o Anfise. Nataša chce všetko riadiť. Požiar, ktorý vypukol zničil ¼ mesta. Všetci sú u sestier, organizujú koncert pre pohorelcov. Čebutikin rozbije staré hodiny po ich nebohej mame. Maša s Irinou si myslia, že Andrej si Natašu nemal brať. Ostarel pri nej a vzdal sa svojich snov. Irina stráca nádej , že niekedy pôjdu do Moskvy. Oľga chce, aby si Irina vzala baróna za muža: Oľga: ,,veď si ho ctíš, vysoko si ho ceníš..